The Heir of Hell

Chapter 10

„Ahoj, Katherine Elisabeth, volám sa Elisabeth Kline a som tvoja mama.“ Elisabeth sa zasmiala a pokračovala. „Keď pozeráš toto video, znamená to, že som v nebi. Mrzí ma, že som ťa nevychovala a nevidela ako rastieš. Tak veľmi ma to mrzí. Určite ťa Mary vychovala ako svoje vlastné dieťa a keď toto pozeráš, tak ti povedala o všetkom až na ten náhrdelník a na otázku ‚Kto je môj otec?‘“ Elisabeth sťažka vydýchla, „Ten náhrdelník ťa chráni. Chráni ťa pred sebou, konkrétne pred tvojou mocou, ktorú si zdedila po otcovi. Si veľmi mocná, Katherine, mocnejšia než tvoj otec. A ak ti budú vravieť, že si nebezpečná, nie je to pravda.

Rozhodla som sa mať ťa, dala som ti život, pretože viem, že si dobrá, viem, že dokážeš ovládnuť svoju moc. Nevravím, že to bude prechádzka ružovou záhradou, ale ty to zvládneš, pretože si moje malé dievčatko a stále ním budeš.“ Dopovedala a zotrela si slzy. Vzala niečo zo stola a ukázala to do kamery. Bola to fotka, na ktorej bola tehotná mama a nejaký vysoký muž. Po chvíľke to položila späť na stôl. „Takto vyzerá tvoj otec. Katherine, teraz ti poviem niečo, čo nikomu nesmieš povedať, pretože záleží od toho tvoj život a život ostatných. Tvoj otec sa volá Lucifer. Áno, ten Lucifer, samotný kráľ pekla. Katherine, ty nie si ako on, si oveľa lepšia a ľúbim ťa najviac na celom svete. Keď dosiahneš osemnásť, nájde si ťa, pretože kúzlo, ktoré máš v tom náhrdelníku, vyprší.

To kúzlo ti nielen utlmuje moc, ale zároveň ťa aj skrýva pred démoni, anjelmi a pred otcom. Neviem čo sa stane, ak ťa nájde otec, ale viem, že ak ťa nájdu anjeli, zabijú ťa. Existuje len jeden anjel, ktorý je na tvojej strane a ktorý ťa po celé tie roky chránil. Jeho meno je Balthazar, je to tvoj strýko. Vyhľadaj ho, on ti povie všetko podstatné a naučí ťa ovládať svoju moc. Ľúbim ťa, Katherine.“ Povedala so slzami v očiach a poslala mi vzdušnú pusu. Zaklapla som notebook, dala som si dolu slúchadlá a sťažka som dýchala. Zahmlilo sa mi pred očami. Zatvorila  som oči, aby som sa upokojila, no hneď ako som ich privrela, zjavil sa mi obraz mamy. Bola taká nádherná. Neviem prečo, no keď som ju uvidela, tak k nej cítim lásku akoby som ju poznala celý život.

„Kath?“ oslovila ma mama starostlivo. Pozrela som sa na ňu a rozplakala som sa. „Ja...ja neviem ako... ja neviem ako ťa mám volať.“ Povedala som zmätene a vydesene. Áno Mary ma vychovala čiže je pre mňa ako mama a volala som ju mama, pretože som si myslela, že ma moja biologická mama odkopla ako prašivého psa. No teraz mi to príde divné. Vzala som USB kľúč, ktorý som následne dala do vačku. Postavila som sa zo stoličky a vybrala som sa do izby. „Kath?“ oslovila ma Sara prekvapene a zmätene. Neodpovedala som jej, len som vošla do svojej izby a následne som zatvorila dvere, o ktoré som sa na sekundu oprela. Šla som do kúpeľne a prepláchla som si nad umývadlom tvár.

„Upokoj sa Katherine. Upokoj sa. Proste len pokoj.“ Vravela som si sama pre seba a snažila som sa upokojiť, no ako som sa pozrela do zrkadla uvidela som náhrdelník.

Jemne som sa ho dotkla, aby som ho nepoškodila. Pousmiala som sa a znova som sa rozplakala ako malé decko. „Mami....“ zašepkala som a rozkričala som sa. Keď som prestala, porozhliadla som sa okolo seba a bola som v šoku. Dvere sa zabuchli, zrkadlo bolo rozbité, sklo na sprchovom kúte bolo popraskané a svetlá nefungovali. „Katherine!“ začula som ako po mne vydesene zakričala Sara. Prudko otvorila dvere od kúpeľne s dýkou v ruke, no keď zistila, že som sama, hneď ju skryla. Pozerala som sa na ňu a zavzlykala som. Sara ma objala a hladila ma po vlasoch.

„Ja...“ chcela som niečo povedať, no Sara ma prerušila. „Psst, nič nehovor. Nemusíš nič hovoriť.“ Pošepkala mi do ucha a ďalej ma objímala a sem tam mi dala pusu do vlasov. „Poď, sadneme si na posteľ.“ Povedala pokojne, no v jej hlase som cítila, že je rozrušená. Vzala ma za ručičku a posadila ma na posteľ. „Dozvedela si sa pravdu. Pravdu o všetkom. Naozaj chápem, že si nervózna a zmätená, ale chcem aby si vedela, že si stále naša sestra. Veď som ťa prakticky aj vychovala tak ako mama a Marek. A ty si vychovala s nami Prim. Nech sa deje čo sa deje, sme rodina.“ Povedala vážne a milo a vtedy som sa upokojila. „Chodila si na nejaké hodiny reči či čo?“ spýtala som sa jej prekvapene a ona sa na mňa nechápavo pozrela. „Upokojila si ma a bolo to krásne, to čo si povedala.“ Odvetila som a pousmiala som sa.

Sara len pregúlila očami a postavila sa. „Mala by si si pospať, už je polnoc.“ Oznámila mi a vybrala sa preč. Ľahla som si na posteľ, vôbec som nemala v úmysle spať. Vytiahla som USB kľúč a hľadela som naň dobrých desať minút premýšľajúc či si to mám prehrať znovu alebo nie. Prehodila som sa na brucho a vytiahla som spod vankúša tablet. Posadila som sa, oprela som sa o stenu, dala som si slúchadlá a znova som si pustila mamin odkaz.