The Heir of Hell

Chapter 21

Čím dlhšie som s otcom, tým mám väčší pocit, že sa so mnou niečo deje. Začala som byť viac agresívna a svoju moc používam nonstop. Neviem presne ako dlho som tu, no mám pocit, že som tu aspoň desať rokov. Teraz ležím na posteli a pozerám do stropu. Čo sa to so mnou deje? Pozrela som sa na svoju pravú ruku, ktorú som mala od krvi. „Katherine.“ Oslovil ma otec, keď vošiel do mojej izby. Pozrel sa na moju ruku a zmeravel. „Nie je moja.“ Povedala som akoby nič. On sa na mňa pozrel a videla som ako sa mu uľavilo. „Koho si zabila tentokrát?“ spýtal sa ma zvedavo a so založenými rukami.

„Neviem. Nejaký démon.“ Odvetila som s mávnutím rukou a znova som skúmala ten strop. „Katherine. Niečo sa s tebou deje. Akoby si prehrávala súboj so svojou temou stranou.“ Povedal starostlivo otec. „Vážne? Vážne otec? Tebe sa to nepáči? Veď si sám diabol a nepáči sa ti, že tvoja dcéra ide v tvojich šľapajách?“ spýtala som sa ho zvedavo a prekvapene. „Nie. Nepáči sa mi to. Pretože Elisabeth by nikdy nechcela aby jej dcéra šla v mojich šľapajách a ja už vôbec nie! Ty nevieš aké to je byť diablom, ale ja áno, keďže ním som. Katherine, mám pocit, že je na čase aby si odišla z pekla.“ Povedal otec s vážnym pohľadom a tónom.

Zostala som zarazená sedieť na posteli a civela som na otca. „To nemyslíš vážne.“ Povedala som zmätene. „Ale myslím, Katherine. Hneď teraz si zbaľ veci. Crowley ťa odprevadí.“ Prikázal otec a odišiel z izby. Hneď ako odišiel sa v mojej izbe zjavil strýko Crowley. „Ahoj, zlatko.“ Povedal a sťažka vydýchol. Pozrela som sa na neho so slzami v očiach a začala som si baliť veci. „To mi ani neodpovieš?“ spýtal sa ma, no ja som sa na neho ani len nepozrela. „Žiadne ‚Ahoj milovaný strýko Crowley‘?“ spýtal sa ma nahnevane a urazene. No ja som stále nič nevravela a ani som sa na neho nepozrela. Vzala som si tašku a vyšla som z izby.

„Nemusíš ísť so mnou. Poznám cestu odtiaľto.“ Povedala som a vykročila som dopredu. Strýko Crowley šiel však za mnou. „Lucifer mi povedal, aby som sa ubezpečil, že si odišla z pekla.“ Povedal potichu, no ja som ho počula a to ma nesmierne ranilo. Pokračovala som ďalej a zastala som v uličke. Strýko Crowley sa na mňa nechápavo pozrel. „Zmenila som sa?“ spýtala som sa ho zvedavo, on len sťažka vydýchol. „Áno. Zmenila si sa k horšiemu. Peklo ti neprospieva.“ Povedal strýko Crowley starostlivo a ukázal na dvere, ktoré sa nachádzali na konci uličky. „Mrzí ma to a budeš mi chýbať, no musíš odísť. Je to pre tvoje dobro.“ Povedal sklamane a odvrátil zrak odo mňa.

So slzami v očiach s ho silno objala. Prudko som sa otočila a šla so smerom k obrovským dverám, ktoré by sa dali nazvať ako aj brána pekelná. Hneď ako som vyšla von, dvere sa za mnou zabuchli a nešli otvoriť. So zlomeným srdcom od otca som sa lusknutím prstov teleportovala k Markovi. Ocitla som sa v obývačke, v ktorej sa nachádzali všetci, dokonca aj Sam a Dean. Strýko Balthazar sa na mňa hneď pozrel pretože ma vycítil. „Katherine Elisabeth!“ vykríkol prekvapene a zmätene. Všetci sa na mňa pozreli ako na zjavenie, no ja som sa odpratala do izby. Hneď ako som si zložila veci na zem, sa v mojej izbe objavil Balthazar. „Čo ti spravil?“ spýtal sa ma nahnevane.

„Zmenila som sa k horšiemu. Strýko ja som zabila desiatky démonov.“ Povedala som so slzami v očiach a ukázala so mu pravú ruku, ktorú som stále mala od krvi. Balthazar sa na mňa prekvapene a vydesená hľadel. „Spravila si to sama od seba alebo ti to prikázal otec?“ spýtal sa ma nahnevane, no odpoveď už dávno vedel. „Sama od seba. Preto ma otec vyhnal z pekla.“ Povedala som a rozplakala so sa. „Kath, bola si preč dva mesiace. To znamená, že si v pekle bola dvadsať rokov.“ Povedal Balthazar vydesene. Prekvapene som sa na neho pozrela. „ Dva mesiace?“ spýtala som sa zmätene.

„Koľko mi zostáva do plesu?“ spýtala som sa zmätene. „Tri dni.“ Povedal strýko na rovinu a mne sa začalo zle dýchať. Vtom vtrhla do izby Sara. „Neboj sa, v skrini máš šaty aj topánky. Účes a makeup ti spravím ja. Máš všetko čo potrebuješ.“ Povedala a začala ma uspokojovať, čo sa jej podarilo. Znova som mohla dýchať a moje srdce už nebolo ako zbláznené. „Si si istá, že nikoho tam nezabiješ?“ spýtal sa ma Balthazar. „Áno som si istá. Zabíjala som len démonov, nikdy som neublížila a nikdy by som neublížila človeku. Nie som môj otec.“ Povedala s znechutene a Sara sa na mňa zmätene pozrela.

Strýko odišiel a ja som Sare všetko povedala. Kde som bola, čo som robila, úplne všetko. Tá mi dala facku a následne ma objala. „Nič ti nie je, však?“ spýtala sa ma starostlivo a ja som prikývla. „Nič mi nie je.“ Zamrmlala so jej do ramena. Samozrejme to bolo klamstvo. Otec mi zlomil srdce, Balthazar ma nenávidí, že som zabila len démonov. Cítila som sa unavená a niečo vo mne mi vravelo, že to nie je fyzické ale psychické.