The Heir of Hell

Chapter 24

„Koľko si zabila démonov?“ spýtal sa ma na rovinu. „Nepamätám sa. Vyše osemdesiat.“ Povedala som pokojne a čakala som na ďalšie otázky. „Koľko ľudí si zabila?“ znova sa ma spýtal lenže tento raz som z jeho hlasu cítila strach. „Žiadneho.“ Odvetila som a neustále som sa mu pozerala do očí. Ramiel prikývol a pousmial sa. „Nie je neskoro. Ani nemá byť prečo. Nezabila si človeka, zabila si len démonov. A to je obrovský rozdiel.“ Povedal šťastne a postavil sa zo stoličky, na ktorej doteraz sedel.

„Ramiel? Jeden z démonov mi povedal, že otec je preč. Peklo nemá vodcu?“ spýtala som sa ho a on len prikývol. Neverím tomu. Pre otca je peklo ako hrad s hračkami. „Lucifer je v klietke. A peklo nemá vodcu. Preto za tebou bol démon a aj ostatní prídu, len aby ťa dotiahli do pekla na trón.“ Povedal akoby vedel o čom rozpráva. „Stalo sa ti to?“ spýtala som sa ho zvedavo a Ramiel prestal umývať riad, do ktorého bol celý ten čas, čo som sa ho pýtala, zažraný.

„Áno. Odmietol som a dosadil som na svoje miesto démon menom Crowley.“ Povedal pokojne a znova sa venoval riadu. Mňa skoro šľahlo keď som počula to meno. Tak strýko Crowley bol dočasným kráľom pekla? „Elisabeth?“ oslovil ma Ramiel znepokojene. Pozrela som sa na neho a on sa zamračil. „Poznáš ho?“ spýtal sa ma narovinu a nahnevane. Prikývla som stále pozerajúc sa na neho. On sa len chytil za čelo a sťažka vydýchol.

„Takže ťa už spoznal.“ Zamrmlal si popod nos a oprel sa o kuchynskú linku. „Bola som s ním väčšinu času. Keď som bola v pekle s otcom a on nemal čas tak bol pri mne strýko Crowley.“ Povedala som úprimne. Rozhodla som sa nemať žiadne tajomstvá pred Ramielom. Veď je to koniec koncov môj brat, ktorý ma chápe. „Myslel som si. Crowley je ako had. Keď vycíti kto je silnejší tak sa pridá na jeho stranu. A Elisabeth.... ty si najsilnejšia.“ Povedal mi úprimne a ja s to pochopila.

To ako sa správal k ostatným démonom, ako sa správal k môjmu otcovi a ako sa správal ku mne. To všetko mi akoby doplo do môjho pomalého rozumu. A to všetko vďaka Ramielovi. „Ako sa dostanem do klietky?“ spýtala som sa ho zvedavo a on sa na mňa nahneval. „Do žiadnej klietky nepôjdeš. Je mi jedno ako veľmi chceš vidieť Lucifera, ale do klietky ťa nepustím. NIKDY!“ skríkol po mne a mnou myklo. Slzy sa mi tlačili do očí a moje telo sa začalo triasť.

Ako som sa stavala zo stoličky, treskla som rukami po stole a pozrela som sa Ramielovi hlboko do očí. „Nekrič po mne! Nevieš čím som si prešla, tak láskavo na mňa nezvyšuj hlas! Nikdy viac!“ zhúkla som po ňom a odišla som do izby, v ktorej som sa následne zamkla. Podišla som k posteli a pozrela som sa a na strop. Zatvorila som očí a snažila som sa upokojiť. Mysľou som šla k otcovi, na moju najšťastnejšiu spomienku. „Otec. Potrebujem ťa.“ Pošepkala som a hneď ako som otvorila oči, nezbedné slzy mi stekali po lícach.

Začula som klopanie na dvere a následne hlas Ramiela. „Elisabeth, mrzí ma to.“ Povedal ospravedlňujúco, no na jeho hlase som cítila akoby to nemyslel vážne. „Nevrav mi Elisabeth.“ Odvetila som pozerajúc sa na zamknuté dvere. „Moje meno je Katherine Elisabeth, všetci ma volajú Katherine alebo Kath. Moja mama je Elisabeth.“ Povedala som nahnevane a posadila som sa na posteľ do tureckého sedu.

Keď mi povie Elisabeth tak sa mi chce plakať, pretože si spomeniem na mamu a to aké by to bolo ak  by nezomrela. Viním sa za jej smrť. Ak by som sa nenarodila, tak by bola nažive. Počula som kroky, ktoré sa vzďalovali odo mňa. „Potrebujem ťa otec.“ Zamrmlala som so slzami v očiach a ľahla som si na chrbát.

*pohľad Lucifera*

„Michael sklapni!“ skríkol som po svojom bratovi, s ktorým som trval v klietke. Úprimne byť zatvorený v klietke by mi nevadilo, ak by som vedel čo sa deje s mojim dievčatkom. Ktovie čo teraz robí. „Lucifer znova si zamyslený. Nad čím tak premýšľaš?“ spýtal sa ma zvedavo môj straší brat, ktorý sa ma neraz snažil zabiť. „Do toho ťa nič.“ Zavrčal som na neho varovne, odvrátil som sa a oprel som sa o klietku so sklonenou hlavou.

„Crowley. Okamžite mi povec kde je moja dcéra.“ Povedal som nahnevane a čakal som na jeho odpoveď. „Oh, Lucifer. Veď si ju vyhnal z pekla. A odvtedy neviem kde je.“ Odvetil akoby ho to netrápilo. „Ak sa jej niečo stalo, tak-" „Tak za to môžeš ty, Lucifer. Za všetko čo sa stalo Katherine môžeš len ty. Práve teraz by ťa mohla potrebovať a ty? Ty si zatvorený v klietke, pretože si chcel vyhlásiť vojnu. Je to tvoja vina, že tvoje dieťa je teraz bez otca.“ Povedal uštipačne a bola to pravda.

„Lucík, čo zas robíš? Venuj mi pozornosť.“ Vravel môj nechutný brat. „Michael povedal som ti, aby si sklapol!“ zhúkol som po ňom a rozmýšľal som ako sa odtiaľto dostanem. ,Otec. Potrebujem ťa.‘ Počul som hlas svojho dieťaťa. „Musím sa odtiaľto dostať.“ Povedal som popod nos, no Michael ma počul. „A ako? Ak si nepamätáš, tak nás sem otec zavrel kvôli tomu, že sme chceli vojnu. Len tak ľahko nás nepustí.“ Povedal pravdivo, no ja sa len tak ľahko nevzdám.

,Potrebujem ťa otec.‘ znova som počul hlas svojho dievčatka, no tentoraz bol naliehavejší. „Počúvaj ma. Moje dievčatko ma potrebuje. Takže tu nehodlám len tak nečinne sedieť zatiaľ čo sa jej niečo môže stať!“ skríkol som po ňom a Michael sa divne zatváril. „Ty... ty sa staráš o niekoho? Tebe na niekom záleží? Odvtedy čo Elisabeth zomrela ti na nikom nezáležalo. A tvoje dievčatko? Prosím ťa. Ta je dávno mŕtva, Luci, zomrela pred osemnástimi rokmi.“ Povedal ako by si myslel, že mi šibe.

„Elisabeth je mŕtva, no moje dievčatko nie je. Bola pri mne, spoznal som ju a staral som sa o ňu. Pred par mesiacmi som zistil, že žije. A to vďaka jej moci. Je nádherná ako Elisabeth, dokonca je aj po nej. No v očiach má náznak mňa.“ Povedal s radostne s iskričkami v očiach. „Tak to ju chcem spoznať.“ Povedal Michael, no ja som sa zamračil. „Neboj sa. Sľubujem, že jej nič nespravím.“ Povedal dôveryhodne, no ja som ho aj tak bral na ľahkú váhu.