The Heir of Hell

Chapter 31

Nasadli sme do Derekovho auta, ktoré absolútne neviem ako sa tam ocitlo. „Ako je možné že je tu tvoje auto?“ spýtala som sa ho nechápavo, keď som si nasadila na miesto spolujazdca. „Ramiel ho priniesol.“ Odvetil mi pokojne a ja som to ďalej nerozoberala. „Katherine, ako sa volala tvoja mama? A ako je možné, že sme si mysleli, že si mŕtva?“ neustále sa ma pýtal Gabriel a mne sa to zdalo už divné.  ‚Jediný anjel, ktorý je na tvojej strane je Balthazar.‘ Spomenula som si na túto vetu, ktorú mi povedala mama vo videu, ktoré mi zachovala. „Neviem. Derek, môžeš zastaviť na najbližšej pumpe?“ spýtala som sa ho prosebne a on prikývol. „Prečo?“ spýtal sa nechápavo Gabriel.

„Lebo vystupuješ. Nič v zlom, ale neverím ti.“ Zamrmlala som dostatočne hlasne na to aby to počul. Po desiatich minútach zastal a Gabriel vystúpil von. Zamával nám a ja s Derekom sme šli ďalej. „Mohol by si ma odviesť sem?“ spýtala som sa ho a ukázala s mu miesto na mape v mojom telefóne. „Samozrejme.“ Povedal s úsmevom na tvári a ja som sa pousmiala. Je nádherný keď šoféruje. A tie ruky. Vidno, že športuje. „Čo sa tak na mňa pozeráš?“ spýtal sa ma so smiechom v hlase. „Len tak.“ Odvetila som mu bezcitne a po chvíľke som sa zasmiala. Po pol hodine jazdy sme prišli do cieľa. Vystúpila som z auta a zhlboka som sa nadýchla.

„Prečo sme tu?“ spýtal sa ma nechápavo, no ja som mu neodpovedala a šla som rovno dnu. Keď som vošla dnu, prvé čo som uvidela bolo obrovské zrkadlo na stene, v ktorom som videla svoj odraz. Hneď som si spomenula na chvíle, keď som tu tancovala až dovtedy keď ma neboleli nohy. „Kath?“ začula som svoje meno a okamžite som sa pozrela tým smerom odkiaľ to šlo. „Mark?“ oslovila som ho prekvapene a šťastne. Rozbehol sa za mnou a vzal m do svojho medvedieho objatia. „Tak veľmi si mi chýbala. Vieš ako sme sa o teba báli?“ spýtal sa ma prekvapene a začal ma pozorovať. Akoby neveril, že som to naozaj ja. „Mary zistila kto som a-" neodpovedala som pretože som sa rozplakala.

„Nemyslela to tak. Bolo to v tom momente, nevedela čo si má myslieť. Čo ma robiť. Hneď ako si odišla, tak to veľmi ľutovala. Odvtedy ťa hľadáme, Kath. Aj keď to vyzeralo, že ťa nikdy nenájdeme, nikdy sme sa nevzdali.“ Povedal so zlomeným hlasom a pohladil ma po líci. Usmiala som sa a znova so ho objala. Cítila som na sebe pohľad a následne hnev. Odtiahla som sa od Marka a otočila som sa. „Derek?“ oslovila som ho pokojne, no on bol nahnevaný. Priam mu v žilách vrela krv. Cítila som to. Podišla som k nemu a chytila som ho za ruku. Jemne som ju hladila a neustále som sa mu pozerala do očí. „Derek, to je môj brat Mark.“ Povedala som mu pokojne a on sa upokojil.

No na rozdiel od Dereka, ktorý bol už pokojný, Mark bol na nervy. „Tvoj frajer?“ spýtal sa s nahnevaný tónom a ja so sa zasmiala. „Je to vlkolak.“ Odvetila som mu a on to hneď pochopil. „Máš čo vysvetľovať mame, mladá dáma.“ Povedal a ťahal nás von. „Musím ťa odovzdať do rúk Prim. Tá už je celá mimo. Nasledujte ma.“ Povedal Mark zdrvene a nasadol do auta. Ja s Derekom sme spravili to isté a sledovali sme Marka, ktorý nás viedol cez lesnú cestu. Spoznávala som to. Bola to cesta k chate , v ktorej s sa zoznámila  s Deanom a Samom. Keď už som zbadala chatu, pousmiala som sa. No keď som uvidela to nádherné auto. „Chevrolet Impala 67.“ zamrmlala som s iskričkami v očiach a hneď som sa rozplakala.

Keď sme zaparkovali, okamžite som vystúpila z auta a namierila som si to dnu. „Mary! Prim! Sara! Chalani!“ zakričala som hneď ako som otvorila dvere. Našla som ich všetkých v obývačke. Pozreli sa na mňa zmätene a po chvíli sa po mne rozbehli. Ocitla som sa v skupinovom objatí. Do domu prišiel aj Mark s Derekom a všetci upreli na neho zrak. „Toto dvaja sú spolu. Všetci, zoznámte sa s Derekom.“ Povedal Mark šibalsky a zvalil sa na gauč. Derek ku mne podišiel a chytil ma za bok. Všetci sa na nás pozerali ako vyorané myši. „Aspoň je pekný keď už je to vlkolak.“ Povedala Sara konštatujúco a zasmiala sa. „Celá moja adoptívna rodina sú lovci.“ Pošepkala som Derekovi a on sa na mňa vystrašene pozrel.

„Neboj sa, neublížime ti.“ Povedala Mary matersky a hneď ma objala. „Mrzí ma to Kath. Nemyslela som to tak. Strašne ma to mrzí.“ Povedala pomedzi plač a ja so ju silnejšie objala. „To nič. Mark mi všetko vysvetlil.“ Zamrmlala som popod nos a rozplakala som sa. Myslela som si, že ma Mary nenávidela kvôli môjmu otcovi. No to bol omyl. Bola prekvapená, každý by bol. Som rada, že sme znova spolu. „Je ti jasné, že ťa nikam nepustíme a budeš bývať  s nami.“ Povedala Sara s rukami v bok. Prikývla som a usmiala som sa. Sadla som si na gauč vedľa Marka zatiaľ čo Mary vzala Dereka do inej izby. „Mark, čosi robil v bunkri?“ spýtala som sa ho zvedavo a zároveň nechápavo.

„Bunker je naše hniezdo. Ak sa niečo pokašle, ideme tam. Ak sa niekto stratí, nájdeme ho tam.“ Odvetil m Mark a stále sa pozeral do mobilu. „Bol tam odvtedy čo si zmizla.“ Povedal Sam znepokojene. Vypleštila som na neho oči a hneď som Markovi jednu šľahla po ramene. „Si ty normálny?!“ skríkla som po ňom tak hlasne až sa rozbil pohár vody na stole. Pozrela som sa na Deana, ktorý mi venoval pár psích očí. „Dean?“ oslovila som ho zmätene. „Koláčik.“ Zamrmlal si popod nos, no ja som ho počula a zasmiala som sa. Ako môže byť niekto taký zlatý? „Ako by som mohla odolať tvojmu chutnejší pohľadu? Tak poď, ideš mi pomôcť.“ Zavelila som a Deanovi sa rozšírili očká ako malému chlapcovi, ktorý dostane na Vianoce vytúženú hračku.

„Takže ten chlap.“ Začal Dean nenápadne vyzvedať a ja som sa pousmiala. „Nie sme ešte spolu, ale budeme až do smrti. Vieš tá vec o vlakoch čo sa vraví? Že každý má spriaznenú dušu, s ktorou strávi celý život. Ja som jeho a on je moja.“ Povedala som pokojne a s úsmevom. „Si zaľúbená až po uši.“ Oboznámil ma radostne a ja som prikývla. „Kde je Balthazar?“ spýtala som sa zvedavo a zrazu sa za mnou ozval obrovský buchot. Prudko som sa otočila a uvidela som Balthazara. Skoro som dostala infarkt. Hneď som k nemu prebehla a snažila som sa zastaviť krvácanie, no tá rána bola príliš hlboká a veľká. „Kath, nech sa stane čokoľvek, nepomsti ma. Nesmieš, neželám di to.“ Povedal Balthazar s ukrutnou bolesťou v hlase.

„Je toľko vecí čo som ti chcela povedať.“ Zavzlykala som a on sa pousmial. „Ja viem dieťa, ja viem. Ľúbim ťa.“ Pošepkal s radosťou a zachrapčal. „Balthazar?“ oslovila som ho zmätene, no on nič. Začala som ním triasť, búchala som do neho päsťami, no jeho očí sa neotvorili a vtedy som začala plakať a ziapať ako zmyslov zbavená.

*timeskip*

Prešlo pár mesiacov od toho „incidentu" v pekle a od Balthazarovej smrti. Na jeho hrob chodievam každý deň a vždy mu rozprávam čo sa udialo. Derek ma dokonca požiadal o ruku a o pár  hodín mame mať svadbu. Neviem sa dočkať. Pozvala som všetkých, dokonca aj Jacoba a chalanov. Ktovie či príde otec. Vravela som mu o tom, no jemu sa to nepozdávalo. Typický otcovia. „Kath?“ oslovil ma Jacob keď vošiel do mojej izby. Automaticky sa usmial a začal prikyvovať. „Sakra dievča, ty si úchvatná!“ povedal Jacob nahlas a ja s sa začala červenať.

„Už je čas. Mali by sme písali ísť.“ Povedal napokon a ja som sa zhlboka nadýchla. Keďže Derek je vlkolak, rozhodli sme sa mať svadbu v lese. Nikdy by ma nenapadlo, že by to bolo také nádherné. Avšak, nikdy nehovor nikdy. Usmiala som sa na hostí keď som prechádzala uličkou, no keď som zazrela Dereka ako stojí pred oltárom a skúma každý  môj krok, srdce sa mi rozbúchalo na plné obrátky. Svadba prebehla v úplnom poriadku a všetci sa zabávali. Dokonca prišiel aj otec a na prekvapenie všetkých, aj on sa zabával. Chvalabohu nikoho nezabila a s nikým neuzatvoril zmluvu a to všetko vďaka Ramielovi, ktorý ho prenasleduje ako malé stratené šteňa.

„Prečo sa tak usmievaš?“ spýtal sa ma zvedavo Derek. Chytil ma okolo pásu a pritiahol si ma bližšie. „Pretože som šťastná.“ Zamrmlala som radostne a usmievala som sa na neho ako slniečko na hnoji. „Milujem Vás, pani Hale.“ Povedal Derek s obrovskou láskou až sa mi stavali chlpy na rukách. „Aj ja Vás milujem, pán Hale.“ Odpovedala som mu s rozžiarenými očami.