The Heir of Hell

Chapter 22

Prebudila som sa na slnečné lúče, ktoré mi svietili do očí. Pretočila som sa na druhú stranu chrbtom k oknu. „Vstávaj. Musíš sa pripraviť na ples.“ Začula som hlas, ktorý má prebudil z môjho nádherného spánku. Pozrela som sa na tú dotyčnú osobu a zavrčala som. „Päť minút.“ Zamrmlala som do vankúša so zatvorenými očami, no zacítila som ako mi tá osoba brala prikrývku. Nahnevane som sa posadila a mračila som sa na svoje sestry. „No tak padaj do kúpeľne!“ vyštekla po mne Prim a ja som sa bežala osprchovať. Keď som sa vrátila do izby, šaty som mala položené na posteli, vedľa nich boli na zemi topánky, pri šatách boli položené náušnice a náramok.

„Teda Sara, nečakala som, že máš takýto super vkus.“ Povedala som prekvapene a ona hodila po mne vankúš. „Poďme, musím ti spraviť makeup a vlasy.“ Povedala rázne a posadila ma na stoličku, v ktorej som strávila celé dve hodiny. „Odkiaľ máš ten prsteň?“ spýtala sa ma zvedavo Sara a ja som vydýchla. „Dal mi ho otec. Povedal, že bol mamin a že by chcela aby som ho mala. Videla som jej fotky, bola naozaj nádherná a tento prsteň mala na každej fotke.“ Povedala som a pousmiala som sa. „Že by to bol zásnubný prsteň?“ spýtala sa Sara uvažujúco. „Nie. Otec povedal, že ho mala ešte predtým než sa spoznali. Možno jej ho dala mama a je t dedičstvo. Určite ho dám svojej dcére.“ Povedala som a zasmiala som sa nad tou myšlienkou, že by som niekedy mala dcéru.

Bolo by to úžasné, no nechcem aby moje dieťa malo taký život ako ja. Aby sa na moje dieťa pozerali ako na monštrum, klamali mu, alebo aby ho trénovali ako vraha. Nechcem aby bolo moje dieťa ako ja a preto žiadne mať nebudem. „Na to si musíš nájsť chlapa a poriadneho.“ Povedala Sara a zasmiala sa. Ďalší problém, chlap. Kde by som našla poriadneho chlapa, ktorý by ma miloval taká aká som? Miloval moje schopnosti a nevyužívali by ma? Ktorý by ma pochopil vo všetkom? Ktorému by som mohla dôverovať? Ktorý by mi dal nádej a presvedčil ma, že by sme mali dieťa? „Potom ako to dopadlo s tým jedným chalanom si myslím, že poriadny chlap neexistuje.“ Povedala som sklamane a dotkla so sa prsteňa.

Vždy keď sa cítim smutno alebo sa bojím, dotkne sa ho. „Ale no tak. Nehádž všetkých chlapov do jednoho vreca len pretože ti jeden úplný nahor ublížil a položil ta. Nie všetci sú takí.“ Povedala Sara vážne a dala mi pusu. „Pomôžem ti so šatami.“ Povedala s úsmevom a šla po ne. Pozrela som sa do zrkadla a usmiala som sa. Sara teda vie ako ma spraviť makeup a aj vlasy. Bála som sa, že budem vyzerať ako nejaká rozmaznaná dievčina, no som to ja. Postavila som sa a obliekla som si šaty. Sara mi pomohla s náušnicami a s náramkom. „Vyzeráš krásne.“ Povedala očarene a usmievala s od ucha po ucho. „Asi by sme mali skontrolovať Prim, však?“ spýtala som sa a obe sme šli k Prim. „Kath.“ Povedala Prim s Mary hneď ako sme vošli do izby.

„Vyzeráš nádherne.“ Povedala Mary očarene, no potom sa pozrela na Saru. „Okamžite sa bez pripraviť mladá dáma! Takto s nami nepôjdeš!“ rozkázala Mary a Sara sa bežala pripraviť. „Nekrič po nej. Celý čas mi pomáhala.“ Zamrmlala som ľútostivo a podišla som k Prim. „Vyzeráš úžasne.“ Pošepkala som jej a ona s usmiala. „Pripravená zbaliť toho chalana?“ Pošepkala som a ona sa zachichotala. Vzala som ju za ruku a spolu sme šli do auta. „Ten prsteň ti dal on?“ spýtala sa ma keď sme sedeli v aute. „Áno, patril mame, tak mi ho dal. Dlhý príbeh.“ Povedala som sa mala som nad tým rukou. Prim to pochopila a viac s ma na to nepýtala. Celú cestu som bola nervózna. Dnes je ten deň kedy máme na škole ples.

Môj posledný ples s Prim. Stále však nechápem prečo musela ísť s nami Sara a Mary. Prim povedala, že šli s nami preto aby sa zabavili. Čo som jej nezožrala, určite sú tu pre našu ochranu. „Kath! Poďme sa odfotiť!“ zakričala na mňa Prim a už stála pri Mary a Sare. Šla som sa s nimi odfotiť a potom sa začala otvárací ceremoniál. Po ňom som šla k baru a vzala s pohár šampanského. Všetky tri tancovali a ja som sa nad nimi pousmiala. Bol to nádherný moment, no všetko to prekazil ten nechutné pocit nebezpečenstva, ktorý som pocítila. Poobzerala som sa okolo seba a vyšla som von z budovy. Cely čas som sa dotýkala maminho prsteňa a spomenula som si na otcove slová: ‚Neboj sa princezná, nech sa deje čo sa deje, vždy som pri tebe.‘

A tak to aj bolo pokiaľ ma nevyhodil z pekla. Vôbec sa mi odvtedy neozval a ani sa len neobjavil. „Koho to tu máme? Princeznú z pekla, že by?“ začula som nechutný hlas jedného z démonov. Pretočila som očami a pozrela so sa znechutene na neho. „Čo chceš Anthony?“ spýtala som sa ho so založenými rukami. „Pozornosť tvojho otca. Vieš, niečo mi sľúbil, no nedodržal to a tak som si povedal, že mu vezmem to najcennejšie čo má.“ Povedal s úsmevom a ja so sa začala dusiť od smiechu. Chytila som si brucho a prstom som ukázala na Anthonyho. „Ty si fakt myslíš, že ja som jeho najcennejšie? Preboha Anthony!“ začala som sa pomaly uspokojovať.

„Vyhodil ma z pekla.“ Povedala som keď som si udieral slzy tak aby som nepoškodila svoj makeup. „Čo?“ nechápavo sa ma spýtal. „Vyhodil ma z pekla, pretože som mu zabila priveľa démonov a vraj m to tam neprosievalo.“ Povedala s pokojne a on sa divne zatváril. „Ty nevieš čo sa deje v pekle, však že?“ spýtal sa ma a ja so zakrútila hlavou. „Lucifer tam nie je. Peklo nikto neriadi.“ Oznámil mi akoby to nič nebolo, no mne zostalo zle. „Čo tým myslíš, že tam otec nie je?“ spýtala som sa ho zvedavo a zmätene. „Lucifer?“ začula som hlas, ktorý patril Mary. Pozrela som sa na ňu zatiaľ čo Anthony zmizol. A sakra.

„Prosím povec mi, že tvoj otec nie je sám diabol osobne.“ Povedala zúfalo, no ja som jej nič nepovedala, len som sa pozrela do jej očí a potom som ich následne odvrátila a pozerala s na zem. „Katherine!“ zvýšila po mne hlas a ja so sa začala báť. Viem ako nenávidia démonov a ja so bola jedným z nich. „Tak preto po tebe šli aj démoni a anjeli.“ Zamrmlala a ja so prikývla. Nemala sa to dozvedieť, nikdy sa to nemala dozvedieť. „Radšej idem.“ Povedala som vydesene. „Kam? Vládnuť peklu?“ spýtala sa ma nahnevane a posmešne. Toto som fakt nevydržala. Posmech.

„Nie. Idem nájsť svojho otca, ktorý je mimochodom diabol sám osobne. Prim to vedela celú tu dobu. Celý ten čas čo som bola preč? Bola som v pekle. Dokonca aj Sara o tom vie. Balthazar to vedel už keď som sa narodila. Démoni ma chcú za ich vodcu, teda niektorí. Ti druhí ma chcú zabiť pretože jediná mám nárok na trón. Teda okrem princov pekla. Anjeli ma chcú mŕtvu pretože som oveľa mocnejšia než oni. Hah, som mocnejšia než môj otec a starý otec dokopy. Som ako chodieva bomba. Kedykoľvek môžem vybuchnúť. Takže teraz idem nájsť jedného z princov aby mi pomohli.“ Povedala so rázne a nahnevane a prudko so sa otočila. Začala som kráčať smerom k parkovisku.

Zastala som pred lesom, ktorý sa nachádzal za parkoviskom a sťažka som vydýchla. Ako do kelu nájdem jedného z princov? Väčšina z nich sú mŕtvi, teda len dvaja. Ďalší dvaja sú bohvie kde. „Otec?“ zamrmlala som a potom som s následne dala facku. Zbytočne volám jeho meno, aj tak nepríde. Ako sa volal jeden z tých princov? Otec mi o nich vravel. „Azazel?“ vyslovila som dúfajúc, že sa objaví no nič. Že by to bol ten čo už nie je? „Eeeem.... Ramiel?“ znova som vyslovila meno, ktoré mi napadlo. Spamätala som si mena len ich dvoch. Chvíľku som tam stála ako obarená a čakala som čo sa stane. Na moje prekvapenie, nič.

„Ale no tak!“ vykríkla som z dolnej frustrácie a sadla so si na zem, kde som sa následne rozplakala. Časovaná bomba. Nahnevám sa hocikedy, plačem hocikedy a vôbec nepovenujem na to dôvod. Proste sa to stane. „Nemajú byť princovia moji bratia? Ah, počkať, neznášajú ma tak ako všetci ostatní, kvôli mojej moci.“ Zamrmlala so a zotrela som slzy. „Vieš, že by si nemala plakať, keď máš na sebe makeup?“ začula som mužský hlas. „Choď preč, nič nechcem. Čakám na svojho princa.“ Povedala som rázne a ten chlap sa zasmial. „Čakáš na svojho princa a pritom takto plačeš a sťažuješ sa na svojich bratov?“ spýtal sa ma zvedavo, čo ma donútilo sa otočiť. „No tak, vstávaj Katherine Elisabeth, je čas sa zoznámiť.“ Povedal a podal mi ruku. Až teraz keď som sa na neho pozrela mi došlo, že toho muža čo predo mnou stojí poznám z jednej starej fotky. „Ramiel.“ Povedala som s vygúlenými očami.