The Heir of Hell

Chapter 16

„Konečne doma.“ Zamrmlala som a porozhliadla som sa po svojej izbe. Zapla som lampičku, ktorá sa nahádzala na nočnom stolíku a prešla som k svojmu šatníku. „Och, detičky moje ako ste mi chýbali.“ Povedala som afektovane, keď som uvidela svoje tenisky na tanec. Rozhodla som sa ísť dolu a prekvapiť všetkých. Keď som šla dolu po schodoch, zistila som, že ten rám, v ktorom mala byť fotka mňa na mojom plese, je preč. Zmätene som sa zatvárila a rýchlejšie som zbehla po schodoch. V obývačke nikto nebol a ani v kuchyni. Všade bolo ticho a mne sa to nezdalo.

„Mary?!“ zakričala som zúfalo do ticha, no žiadna odpoveď. „Mark?! Sara?! Prim?!“ kričala som v beznádeji a so slzami v očiach. Vždy je niekto doma, aj keď idú na lov. „Sam! Dean!“ zakričala som tak hlasno ako som len vedela, no znova nič, len prosté ticho. Toto nie je normálne. Prehľadala som v zúfalosti celý dom, no nikto v ňom nebol, len ja. Vyšla som von na terasu a to čo som uvidela ma zdrvilo. „S-Sara... Sara!“ zakričala som ako zmyslov zbavená a rozbehla som sa k nej. Bola priviazaná o strom, ranená a.... a mŕtva. „Nie. Nie. Nie!“ kričala som keď som ju dávala dolu.

„Nie, prosím, nie!“ vzlykala som a kričala v nádeji, že ma niekto z mojej rodiny začuje. „Katherine!“ začula som svoje meno a prudko som sa otočila. „Strýko.“ Zavzlykala som a on ku mne hneď pribehol. Skúšal ju vyliečiť, no nedalo sa. „Je preč, Katherine. Mrzí ma to.“ Povedal a pohladil ma po vlasoch. „Nie...nie.“ krútila som hlavou a opakovala to isté slovo stále dokola. „Musíme ísť.“ Povedal rázne strýko a chcel mi pomôcť postaviť sa, no ja som chcela zostať pri Sare. „Katherine musíme ísť!“ povedal hlasnejšie strýko a nasilu ma postavil. „Nemôžem ju tu nechať. Nenechám ju tu!“ zakričala som zmätene.

Nechápem to, ničomu nerozumiem. Akoby toto bola len veľká nočná mora. „Katherine! Otvor oči!“ začula som otcov hlas. Nerozumiem tomu, veď mám otvorené oči, nesnívam. „Katherine, okamžite otvor oči!“ zakričal po mne otec a ja som zostala zarazená. Obzerala som sa okolo seba, no nevidela som ho. „Otvor oči.“ Zamrmlala som. „Čo?“ spýtal sa ma strýko nechápavo. Konečne mi doplo čo tým otec myslel. Nechala som svojim krásnym diabolsky červeným očiam voľnú cestu von a vtedy som zistila pravdu. Začala som kráčať dozadu, čo najďalej od nich.

„Katherine?“ spýtal sa ma ten muž. „Nepribližujte sa.“ Zavrčala som varovne. „Ty nie si môj strýko a tamto nie je moja sestra. Ste prašiví démoni!“ zavrčala som a odhodila som ich mávnutím ruky. Čo sa to tu do pekla stalo? Pomyslela som si a vydala som sa na útek.

*pohľad Marka*

Kath je už preč vyše týždňa a chýba mi čoraz viac. „Koľko vás je?“ spýtal som sa vražedným tónom a pohľadom jedného z démonov, ktorého práve teraz mučím. „Priveľa. A už sú na ceste.“ Odvetil mi s úsmevom a ja som ho vymietol. Nasadol som do BMW a rýchlo som šiel domov. „Musíme odísť. Vedia, že ju nájdu tu. Povedal  mi to jeden démon.“ Povedal som rozkazom hneď ako som vošiel dnu. „Počkať čo?“ spýtal sa ma nechápavo Sam. „Už som vám to vysvetľoval keď tu bola Kath.“ Povedal som nahnevane.

Niekedy mám pocit akoby sa nedokázali zmieriť s tým, že je Kath dcéra anjela. „Myslel som, že sa jej démoni boja. Že jej neublížia.“ Povedal Sam zmätene. „To nevieme. Niektorí sa boja, no niektorí si asi myslia, že keď ju zabijú tak budú najsilnejší.“ Povedal som s mávnutím rukou. „Takže musíme odísť. Zbaľte si všetky veci, o hodinu odchádzame!“ zakričala mama vodcovsky. Bežal som do izby a zbalil som všetky veci. Po ceste som sa zastavil v izbe, ktorá patrí Kath. V jej obľúbených teniskách som jej nechal odkaz, že odchádzame a potom som bežal dolu.

Sara dávala batožiny s oblečením do Mercedesu a batožiny so zbraňami šli do BMW, ktoré som šoféroval ja. Sam sedel už v Imapale a čakal na Deana. „Ako sa má?“ spýtal som sa zvedavo Deana, ktorý šiel okolo mňa a mal namierené do Impaly. „Dobre. Povedal som jej všetko a hlavne to, že sme na ceste.“ Odpovedal mi. Snažil sa byť pokojný, no vycítil som, že sa bojí o svoju maličkú sestričku a Sam to isté. Veď predsa, ja mám tri sestričky, o ktoré sa bojím. Sadol som si za volant a pozrel som sa vedľa seba. „Pás.“ Povedal som starostlivo Prim a ona si ho zapla. Sara s mamou šli ako prvé, za nimi šiel Dean so Samom a ja s Prim sme šli ako poslední.

Odišli sme práve včas, pretože sme videli nad sebou čierny dym, čo značí, že sa démoni približovali k nášmu domu. „Dúfam, že sa Kath ešte nevráti.“ Zamrmlala bojazlivo Prim a ja som ju chytil za ruku. „Neboj sa. Kath je rozumná a pochybujem, že by ju Balthazar nechal len tak odísť.“ Povedal som upokojujúco, no v hĺbke duše som aj ja dúfal, aby sa tam neobjavila.

*pohľad Katherine*

Vbehla som do domu a namierila si to do svojej izby, v ktorej som mala skrytú zbraň. Otvorila som šatník, vzala som si svoje tenisky a z diery, ktorá bola v šatníku som vytiahla brokovnicu s nábojmi. „Strýko Balthazar, viem, že sa na mňa hneváš, no potrebujem ťa. Ochráň moju rodinu, neviem ich nájsť, nie sú v dome. Sú tu len démoni, pred ktorými sa dokážem ubrániť. Len ochráň moju rodinu.“ Povedala som zúfalo, nabila som brokovnicu, obula si tenisky. No v jednej z nich som našla lístok, na ktorom bolo Markovo písmo:

‚Kath, odchádzame všetci do bunkru, v ktorom bývajú Sam a Dean. Ak tento list čítaš, znamená to, že si doma. Musíš odtiaľ okamžite zmiznúť, dom je obkolesený démoni. Choď do Kansasu a nezabudni tento list zničiť.‘ pokrčila som list v mojej dlani a zapálila som ho pomocou mysle. Obula som si aj tú tenisku, vzala som brokovnicu a šla som ku dverám.

Za nimi stál démon v Sarinej podobe a ja som ho strelila. Jeho to však nezabilo, ale dalo mi to dostatok času na útek z izby. Vyšla som von z domu a predo mnou sa nachádzalo asi tridsať démonov. „A sakra.“ Zamrmlala som, luskla som prstami, a tým som všetkým zlomila väzy. Bežala som k pivnici, pri ktorej sa nachádzala motorka. Nasadla som na ňu a modlila sa, len aby som sa na nej nezabila.