The Heir of Hell

Chapter 17

*pohlaď Balthazara*

„Strýko Balthazar, viem, že sa na mňa hneváš, no potrebujem ťa. Ochráň moju rodinu, neviem ich nájsť, nie sú v dome. Sú tu len démoni, pred ktorými sa dokážem ubrániť. Len ochráň moju rodinu.“ Začul som hlas, ktorý patril Katherine a hneď som šiel skontrolovať Mary. Všetci boli v poriadku, práve boli na ceste do bunkru, takže tam budú bezpečí. Lenže bál som sa o Kath a pochybujem, že v tomto má prsty Lucifer.

Rozhodol som sa, že sa s ním osobne porozprávam. Nachádzal som sa v pekle, pred obrovskými dverami, za ktorými bol Lucifer. Rozkopol som ich a vošiel som dnu. Samozrejme, že sa ma jeho spratkovia snažili zabiť, no nestihli to. Rozpučil som im mozgy. „Balthazar, čomu vďačím za túto nečakanú a nechcenú návštevu?“ spýtal sa ma zvedavo Lucifer. „Tvoja dcéra.“ Povedal som pokojne a jeho až nadvihlo z trónu, keď som to povedal.

„Čo sa s ňou stalo?“ spýtal sa ma vydesene. „Tí tvoji spratkovia sa ju pokúšajú zabiť!“ zahučal som po ňom nahnevane. On sa na mňa len nechápavo pozrel. „Čo tým myslíš? Je pravda, že som im povedal, aby mi ju priviedli, no nažive a nezranenú! Nikdy by som neublížil svojej dcére, keď viem, že žije po toľkých rokoch!“ zakričal po mne obranne. Správa sa ako by to bol otec roka, no nič o nej nevie. Vôbec nič. „Kde je?“ spýtal sa ma zúfalo. Nechápavo som sa na neho pozrel.

„Neviem ju nájsť. Cítim, že žije, no neviem kde je. Aká je?“ spýtal sa ma trocha pokojnejšie. „Našťastie je po matke.“ Odvetil som rázne. Lucifer sa divne zatváril. „Nič čo sa nedá výchovou opraviť.“ Zamrmlal popod nos, no ja som ho počul. „Ona je dobrá, Lucifer. Ju nezmeníš, nedá sa zlomiť. A nie je hračka na hranie. Je to tvoja dcéra, je úžasná, múdra, krásna. Má rada tanec a pizzu. Je dokonalá v ovládaní svojej moci a v bojovaní je tá najlepšia. Videl som čo dokáže, Lucifer. A úprimne? Nemáš na ňu ani ty a ani boh.“ Dokončil som svoj monológ a Lucifer sa pousmial.

„Spýtam sa ťa ešte raz. Kde je moja Katherine Elisabeth?!“ spýtal sa ma so zvýšeným hlasom, no nezľakol som sa ho. Dobre viem čoho je schopný, no Katherine je mocnejšia než on a s ňou som týždeň býval pod jednou strechou. „V bezpečí a ďaleko.“ Povedal som mu pokojne. No on sa na mňa prekvapene pozrel. „O môj otec! Ty nevieš kde je!“ povedal hlasne a hrdo. „Okamžite si daj dokopy tých svojich spratkov, inak ich všetkých zabijem.“ Odcekol som nahnevane a zmizol som z toho miesta plného mučenia, teroru a strachu.

*pohľad Katherine*

Už cestujem dve hodiny a začína ma to štvať. Kľudne som sa mohla premiestniť, no nedokážem to, pretože je to silne chránené. „Prekliaty bunker.“ Zamrmlala som a pridala som ešte viac. Ktovie ako ďaleko sú. Dúfam, že sa tam dostali skôr než zaútočili démoni. Z mojich myšlienok o rodine ma vytrhlo to úžasné auto. Prudko som zabrzdila a lepšie som sa pozrela. „Impala.“ Zamrmlala som a odbočila som doprava na parkovacie miesto pred nejakým bistrom.

Zastavila som pri Impale a zosadla som. Uvidela som mamin mercedes a Markovo BMW. Rozbehla som sa dnu a uvidela som ako sa Dean napcháva slaninou, Sam a Mary šalátom, Prim palacinkami, Sara burgerom a Mark tam len tak nervózne sedel. Zostala som na neho civieť a on sa pozrel mojim smerom. „Ahoj.“ Zašepkala som a jemne som mu zamávala, no hneď som si dala ruku na ústa, aby nikto nepočul moje vzlyky. Mark sa tváril akoby videl ducha. „Kath!“ povedal hlasne, aby ho ostatní počuli, postavil sa. Všetci sa na neho pozreli ako by mu preskočilo, no on sa pozeral len na mňa a rozbehol sa ku mne. Silne ma objal a rozplakal sa. „Tak veľmi si mi chýbala.“ Mrmlal mi zdrvene do ramena.

„Ahoj.“ Zašepkala som šťastne a objala som ho silnejšie. Zaborila som si hlavu do jeho ramena a nechala som slzám voľný priebeh. Mark ma hladil po vlasoch a snažil sa ma upokojiť. Po dvoch minútach objímania sme sa vydali k ostatným. Mark si sadol na to isté miesto k Prim a ja som si sadla naproti neho k Deanovi. „Ahojte.“ Zašepkala som šťastne a zotrela som si slzu. Všetci boli mimo, nikto nič nepovedal, pretože nikto nevedel čo má povedať. „Ľudia, je to naša Kath.“ Povedal napokon Mark a Prim s mamou a Sarou sa rozplakali od šťastia.

Dean ma objal a do ucha mi pošepkal: „Som rád, že si sa bezpečne vrátila.“ „Vitaj späť, Kath.“ Povedal vysmiato Sam. „No tak, jedzte. Vyrušila som vás, tak sa aspoň najedzte.“ Povedala som s úsmevom a všetci pokračovali v jedle. „Ako si sa sem dostala?“ spýtal sa ma Mark zvedavo. „No teleportovala som sa do svojej izby, našla som tvoj odkaz, zabila som pár démonov. Našla som kľúče od tamtoho a voilá, som tu.“ Povedala som s úsmevom a poškriabala som sa na zátylku.

„Nenávidíš motorky.“ Povedal Mark prekvapene. „Bojíš sa motorky.“ Odvetila Mary zmätene. „Nevieš jazdiť na motorke.“ Povedala Sara vydesene.  „Kath jazdila na motorkách už od pätnástich.“ Povedala pokojne Prim a všetci sa na ňu prekvapene a zároveň zmätene pozreli. Potom sa pozreli na mňa akoby som za všetko zlé na svete mohla ja. „To malo byť tajomstvo, ty malá jašterica.“ Zavrčala som po Prim a ona sa len uchechtla.

„Katherine Elisabeth Gilbert.“ Povedali všetci naraz a ja som sa pozrela so psími očami na Deana. „Na mňa nepozeraj. Neviem ti v tomto pomôcť.“ Povedal ospravedlňujúco a ďalej sa venoval svojej slanine. „Bolo to len päťkrát čo som jazdila na motorke. No dobre, dnes to bol šiestykrát.“ Povedala som s nadutými líčkami a psími očami. Na Marka to zabralo hneď a začal sa usmievať. „To nie je veľa.“ Skonštatovala Sara a ďalej vraždila ten burger. „Už nikdy, Kath, nebudeš jazdiť na tamtom.“ Povedala Mary varovne. Prikývla som a usmiala som sa. Konečne som so svojou rodinou.