The Heir of Hell

Chapter 5

*pohľad Mary*

Keď mi Mark povedal čo sa deje, rýchlo som šla dolu, aby sa k nej nedostal. Uvidela som ho v predsieni a rovno som si to namierila za ním. „Balthazar, daj mi silu aby som ho nezabila.“ Pošepkala som nahnevane a keď som sa priblížila k Robertovi, vylepila som mu takú facku až mu tam zostal červený odtlačok mojej ruky. „Vypadni.“ Zavrčala som varovne. „Mary, toto je môj dom. Takže ticho.“ Povedal chladne a chcel prejsť cezo mňa, no udrela som do neho a jeho trocha odsotilo dozadu. „Vráť sa zajtra, keď tu nebudeme.“ Povedala som vážne a krv vo mne vrela ako voda na čaj. „Čo tým myslíš?“ nechápavo sa ma spýtal.

„Odchádzame od teba!“ skríkla som po ňom plná zlosti a on sa prekvapil, no neskôr sa zasmial. Odchod v našej rodine znamená rozvod, dobre to viem. Mala som dať na svoju mamu, vždy mi vravela, že Robert nie je taký ako si myslím, lenže otec trval na sobáši. „A to už prečo?“ spýtal sa ma nechápavo. „Tak za prvé, podvádzaš ma. Áno viem o tom, no kvôli deťom som sa to snažila vydržať. A za druhé, zmlátil si Katherine! A to už si pokašľal.“ Povedala som nahnevane. „A ty chceš odísť hlavne kvôli tomu, že som udrel dieťa, ktoré ani nie je naše?!“ skríkol po mne a ja som sa neudržala, znova som mu vylepila.

„A dosť, Robert! Áno, Kath nie je naša pokrvná dcéra. Viem to aj ja, lenže Kath je dcéra mojej sestry! A ja som sľúbila, že ju vychovám a postarám sa o ňu ako o vlastnú! A aj ju tak beriem. Možno som ju neporodila a nemá moju krv, no vychovávam ju. Starám sa o ňu, kŕmim ju, je ako moja!“ skríkla som a sotila som ho. „Nikto neublíži mojim deťom. Nikto! A prisahám, Robert, prisahám bohu, že si vezmem všetky moje deti so sebou a ochránim ich pred tebou a démonmi, aj keby som mala pri tom zomrieť!“ skríkla som tak hlasne, že som sa sama prekvapila.

„Vždy si bola taká hlúpa, Mary. No nikdy som si nepomyslel, že až tak. Naozaj si myslíš, že dovolím, aby si si vzala moje deti? To dievčisko si nechaj, no o svoju krv budem bojovať zubami nechtami.“ Zavrčal a mne už dochádzali nervy.

„Uvidíme sa na súde, Robert.“ Povedala som vážne a on prikývol. Chcel ešte niečo povedať, no radšej odišiel. Keď zabuchli dvere, chytila som sa steny a vydýchla som. Rýchlo som vzala mobil a zavolala som Sare. „Mami?“ spýtala sa ma vystrašene. „Ako je na tom Prim?“ spýtala som sa vynervovane. „Je na tom lepšie. Lekári povedali, že ešte týždeň a potom môže ísť domov, no bude musieť odpočívať.“ Povedala a ja som si vydýchla.

„Mami?“ oslovila ma. „Prosím zlatko?“ spýtala som sa. „Kath, je v poriadku?“ spýtala sa ma a z jej hlasu som cítila strach. „Prežije, len sa nedokáže pohnúť.“ Povedala som. „Mami, to bol otec. Otec jej ublížil. Pretože keď som dorazila do nemocnice, Kath bola v poriadku, bez zranenia, no potom ju otec vzal preč a zrazu mi Mark povedal, že je na tom zle.“ Povedala dosť vystrašene a smutne.

„Zlatko, mrzí ma to. Zajtra odchádzame na chatu. Ja, Mark, Kath. Chceš ísť s nami? Sara je to na tebe, nesmiem ti rozkazovať keďže si už dospelá. “ Povedala som a zotrela som si slzu. „Mami, neboj sa. Dohliadnem na Prim, ani sa od nej nepohnem. Ty sa postaraj o Kath a čo sa týka odchodu, premyslím si to.“ povedala a mňa tým dosť prekvapila. „Dobre zlatko, je to na tebe a dvere sú vždy otvorené.“ Povedala som láskyplne.

„Ďakujem, mami.“ Povedala potichu a ja som sa pousmiala. „Nemáš začo, zlatko.“ Povedala som a obe sme zložili. Chytila som si brucho a hlboko som sa nadýchla, aby som sa aspoň trocha upokojila. „Vieš ako som sa smial, keď si po ňom kričala a udrela ho? Bol som na teba hrdý.“ začula som za sebou hlas a prudko som sa otočila.

„Balthazar.“ Povedala som prekvapene, on sa len usmial. „Bol som za Prim. Bude v poriadku. A Kath potrebuje oddych.“ Povedal starostlivo. „Ďakujem. Ďakujem za všetko, Balthazar.“ Povedala som a usmiala sa. „Odteraz ma nevolaj. Bolo by to nebezpečné pre Kath. Anjeli by ju mohli vystopovať a ublížiť jej, len preto, že žije. Taktiež musíš dávat pozor na démonov, pátrajú po nej. Takže sa musíš o ňu postarať a ochrániť ju ako to len ide než sa vrátim.“ Povedal zdrvene, smutno a prisahám, že som v jeho hlase vycítila aj strach.

„Ako dlho ju neuvidíš?“ spýtala som sa nervózne. „Veľmi dlho. Takže sa postaraj o moju neter.“ povedal vážne so slzami v očiach, dal mi pusu na čelo a zmizol. Neznášam a zároveň milujem, keď mi dá pusu. Cítim sa bezpečne a akoby všetky moje city patrili jemu.