The Heir of Hell

Chapter 7

„Kath, si v poriadku? Zlatko?“ spýtala sa ma mama vydesene. Pozrela som sa na ňu a vtedy som si uvedomila, že to bol len zlý sen, nič viac. „Áno. Len zlý sen.“ Povedala som pokojne a usmiala som sa na ňu. Mama vyšla z auta a vzala batožinu. Pozrela som sa pred seba a uvidela som les, pozrela som sa naľavo a uvidela som znova les. „Čo do kelu?“ spýtala som sa sama pre seba. Vystúpila som z auta a porozhliadla sa okolo seba. Uvidela som dvojposchodový dom uprostred lesa. Nikde nič, len dom a príjazdová lesná cesta. „Mami? Čo to je?“ spýtala som sa nechápavo a zmätene. „Náš dom? Čo iné, zlatko. Tu budeme odteraz bývať.“ Povedala šťastne a zatvorila kufor od auta.

„Nič tu nie je,“ Povedala som vydesene, „je to ako z hororu.“ Mama sa na mňa nechápavo pozrela. „Dom uprostred ničoho, okolo domu len les a stromy. Dom, v ktorom sa ukrýva psychopat, ktorý všetkých zabije.“ Povedala som vydesene a preglgla som. „Preboha Katherine! Prestaň už pozerať tie horory! Tento dom je ten najbezpečnejší. A navyše asi tak 4km odtiaľto je mesto. Sme na konci mesta, takže sa neboj. Ty strachopud jeden.“ Povedala posmešne a pobrala sa do domu. Znova som sa porozhliadla. Nevyzerá to tu tak strašidelne, až na to, že tu sme sami. „Kaaatherine.“ Začula som znova ten hlas a naskočili mi zimomriavky.

„Čo sa deje, Kath? Vyzeráš ako keby si videla ducha.“ Povedal Mark a rýchlo podišiel ku mne. „To ten zlý sen, ktorý som mala v aute. Niekto v ňom šepkal moje meno a teraz to stále počujem.“ Povedala som znepokojene a Mark sa len zasmial. „To prejde, neboj sa.“ Povedal upokojujúco a ťahal ma za ruku do domu. Keď sme vstúpili dnu, moje oči sa rozžiarili. Mark pustil moju ruku a zatvoril dvere. Porozhliadla som sa okolo a bola som nadšená. Takýto dom som vždy chcela mať. Je to mix moderného a staršieho nábytku. Hneď ako som vstúpila do domu, nachádzala som sa v predsieni.

Nebola príliš veľká, no nebola ani príliš malá. Mala takú béžovú farbu, napravo bola menšia drevená skriňa na topánky v bielej farbe, na ktorej bola položená váza s kvetmi a kľúče od auta. Napravo boli vešiaky s obrovským zrkadlom až po zem. Naproti predsieni sa nachádzali hnedé drevené schody, ktoré viedli na druhé poschodie. Šla som smerom ku schodom, keď som vľavo zbadala otvorenú stenu. Bolo to kúsok pred schodmi, vošla som do miestnosti a skoro som odpadla. Bola to obývacia izba v bielej farbe, ktorú sem tam zdobili doplnky jemne ružovej a čiernej farby. Pod oknom sa nahádzali dve ružové kreslá a medzi nimi bol menší stolík, na ktorom sa nachádzala lampička.

Oproti kreslám bol obrovský gauč, ktorého farba sa mi podobala na latté. Bol zdobený čiernymi a jemne ružovými vankúšmi. Naproti nemu bola obývacia stena zavedená do steny. Naľavo od obývacej steny sa nachádzal krb, nad ktorým viselo zrkadlo. Obývacia izba bola spojená s kuchyňou. Kuchyňa bola tiež v bielej farbe s menším ostrovčekom uprostred, ktorý slúžil ako stôl. „Kath, mala by si vidieť svoju izbu.“ Povedal Mark, keď ma zbadal v kuchyni ako hypnotizujem sporák. „Nech ťa to ani nenapadne.“ Dodal vydesene Mark a ja som sa zasmiala. „Ó áno, braček, to budú koláče!“ zvýskla som od radosti a obrátila sa na Marka, tak aby už nevidel môj chrbát. „Mami!“ zakričal vystrašene Mark a rozbehol sa za mamou.

Absolútne neviem kde sa nachádzala, no rozhodla som sa ísť na druhé poschodie. Keď som šla hore po schodoch, všimla som si na stene naše fotky od detstva až doteraz. No taktiež som si všimla dva prázdne rámy. Pod jedným bolo napísané ,ples Kath‘ a pod druhým zasa ,ples Prim‘, musela som sa pousmiať. Mama myslí naozaj na všetko. „Ach bože. Ja budem mať o mesiac ples. Ach bože.“ Povedala som sama pre seba a zostalo mi zle. Pretočila som očami a rozhodla som sa nájsť svoju izbu. Vyšla som posledné tri schody a napravo som uvidela izby, ktorá zjavne patrila Prim, keďže na dverách bolo napísané jej meno. Hneď vedľa bolo napísane Sara.

Naproti izbe, ktorá patrila Prim sa nachádzala mamina a vedľa nej bola Markova izba. To znamená, že moja izba sa nachádza medzi Markovou a Sarinou. „No pekne.“ Vydýchla som si a pomaly som otvorila dvere od svojej izby. Hneď ako som ich otvorila všimla som si okno. Na pravej strane izby som mala posteľ a oproti nej bol stolík, na ktorom vôbec nič nebolo. Teda nikde nič nebolo. V mojej izbe som mala len okno, posteľ, stolík a nejaké dvoje dvere. Otvorila som dvere, ktoré sa nachádzali pri stolíku a zastala som. Bola to kúpeľňa. „Ja mám vlastnú kúpeľňu.“ Povedala som očarene a zároveň zaskočene. Bola nádherná, striedali sa v nej dve farby. Šedá a biela.

Napravo bola biela vaňa, ktorá vyzerala dosť malá. Oproti dverám sa nachádzal pult, v ktorom bolo zavedené umývadlo a nad ním bolo zavesené zrkadlo a hnedým rámom. Naľavo, hneď pri dverách bol záchod, ktorý bol perfektne skrytý. Pretože keď niekto otvorí dvere, nebude ma vidieť. A trocha ďalej vľavo sa nachádzal sprchový kút. „Asi odpadnem.“ Zamrmlala som sama pre seba a zatvorila som dvere od kúpeľne. „No čo? Spokojná s domom?“ spýtala sa ma mama, keď vošla do mojej prázdnej izby, ktorá bola namaľovaná na bielo. „Áno. Je úžasný, len mami? Prečo nemám hotovú izbu?“ spýtala som sa jej zvedavo a zaskočene.

„Chceli sme s Markom, aby si si ju zariadila podľa seba. V tejto izbe je všetko presne tak ako keď som tu bola naposledy. Presne za tebou je kúpeľňa, vedľa teba je stolík, oproti tebe je posteľ no a tu tieto obrovské dvere, nie sú naozaj dvere.“ Povedala a postavila sa medzi posteľ a tie obrovské dvere, ktoré sa nachádzajú naľavo od postele. Nechápavo som sa na ňu dívala, no ona tie dvere otvorila a ja som otvorila ústa dokorán.

„To je šatník. Obrovský šatník.“ Povedala som prekvapene a v úžase. Mama sa na mne len zasmiala a zatvorila tie obrovské dvere. „Tak, zariaď si ju podľa seba, zlatko. Ak budeš potrebovať pomoc, zavolaj Marka. Ja idem navariť.“ Povedala usmiato, dala mi pusu na čelo a odišla. Civela som na ten šatník asi tak desať minút v kuse, no potom som sa spamätala a začala som sa vybaľovať.