The Heir of Hell

Chapter 18

Odvtedy čo som našla svoju rodinu ubehlo pár týždňov. Sam s Deanom odišli domov za svojou sestrou a ja som zistila, že sa môj školský ples presunul až o tri mesiace kvôli nejakému technickému problému. Práve so Sarou a Prim hľadám šaty po nete, ktoré by som chcela mať na plese. „Tieto sú krásne.“ Povedala som zaujato a ukázala som na nádherné červené šaty. „Čo ja viem. Nie sú moc tesné?“ spýtala sa uvažujúco Prim.

„Chceš povedať, že je Kath tučná?“ spýtala sa prekvapene Sara. „Tie sú pre Kath? Tak potom v pohode. Myslela som si, že sú pre teba.“ Odvetila afektovane Prim. Sara sa zahnala, schytila vankúš, ktorý po nej následne hodila. Využila situáciu, v ktorej bola Prim a začala ju štekliť. Ja som odložila notebook a šúľala som sa na posteli od smiechu ako nejaká mäsová rolka. „Stačí! To stačí! Pomóc! Mark! Mama! Kath! Pomôžte mi niekto!“ kričala Prim pomedzi smiech, no Sara neprestávala a stále ju šteklila.

Do izby sa nahrnul Mark so zbraňou v ruke a vystrašeným pohľadom. „Preboha! Ženské jedny! Viete ako som sa zľakol?!“ zhúkol po nás Mark a všetky sme mu venovali našu pozornosť. „Prepáč.“ Povedali sme zborovo so psími očami. Mark sa zasmial a odišiel preč. Prim ako malé šteniatko ho nasledovala. Sara si ľahla vedľa mňa a vzala si do rúk notebook. „Takže, Kath. Musíš byť sexy, keď pôjdeš na ples. Tieto šaty sú super.“ Povedala a ukázala na červené šaty bez ramienok, na telo.

„Wau, tak tie sú úžasné.“ Povedala som a hneď som ich dala do nákupného košíka. „Je ti jasné, že potrebuješ k nim aj podpätky?“ spýtala sa ma Sara. „Áno, viem, no topánky nebudú vidno pri týchto šatách, takže si myslím, že čierne budú v pohode.“ Skonštatovala som a pozrela som sa do šatníka, v ktorom som mala na zemi uložené topánky. Zodvihla som sa a vzala som jedny čierne. „A čo tieto?“ spýtala som sa zvedavo a ukázala som ich Sare. Sara sa pozrela na šaty, na topánky a zamyslela sa.

„Skús tie vedľa.“ Povedala a ja som vzala druhé topánky. „Áno. Tieto k tým šatám pôjdu.“ Povedala rázne a postavila sa. Pokrčila som plecami a uložila som oboje topánky späť na ich miesto. Sara prešla k šperkom a začala sa v nich prehrabávať. „Budeš mať rozpustené vlasy?“ spýtala sa ma zvedavo. „Áno. Chcem ich mať na jednej strane, takže náhrdelník nechcem. Skôr nejaký prsteň a maximálne náramok.“ Povedala som pokojne a Sara prikývla.

„ Prsteň si vyberieš sama a náramok si daj tento. Náušnice si daj tieto kruhové. Nie sú ani veľké a ani malé, takže by nemali spôsobiť žiadnu módnu katastrofu.“ Povedala s iskričkami v očiach a podala mi náramok, ktorý sa dáva nad lakeť. „Musím uznať, máš vkus, Sara.“ Povedala som očarene a zasmiala som sa. Sara sa na mňa pozrela vražedným pohľadom a odišla z mojej izby. Nasledovala som ju až do kuchyne, v ktorej sme sa bavili ďalej. „Ozval sa ti tvoj strýko?“ spýtala sa ma zvedavo, no keď uvidela moju reakciu, došlo jej to.

„Mrzí ma to. Možno má len veľa práce, Kath.“ Povedala povzbudzujúco, teda sa o to aspoň snažila. „Hej. Ale pochybujem o tom. Prehnala som to Sara, nemala som tak reagovať. Mrzí ma to, no ani neviem či ma počúva alebo nie. A už ma to nebaví sa stále ospravedlňovať. Bola to aj jeho chyba.“ Povedala som a odpila som si z horúcej čokolády, ktorú mi podala Sara. „Možno je len odutý, veď vieš akí chlapi sú. Vezmi si Marka ako príklad. Keď sa oduje, tak je to neznesiteľné.“ Povedala pokojne a pozrela sa smerom k predsieni.

„Kam idete?“ spýtala sa Sara zvedavo. „Ideme von!“ skríkla Prim nadšene a bežala do auta. „Idem ju trénovať. Takže sa vrátime neskoro večer. Mama by mala prísť okolo deviatej, takže si budete musieť spraviť večeru.“ Oznámil nám Mark a obom dal pusu na čelo. „Ľúbim vás, ženy moje.“ Povedal láskyplne, zamával a odišiel. „Aj my teba!“ zakričali sme na neho zborovo a začali sme sa usmievať. „Aj ty máš rada, keď ti dá pusu na čielko a povie ti, že ťa ľúbi?“ spýtala som sa zvedavo, Sara len prikývla a obe sme sa začali smiať.

Rozprávali sme sa nasledujúce tri hodiny. Potom sa Sara rozhodla, že spraví večeru, ja som sa postavila a šla si do izby po gumičku. Našla som ju na nočnom stolíku a následne som si spravila cop. „Kaaatherine.“ Začula som otcov hlas a zamrzla som. Nesnívam, tak prečo ho počujem? „Kaaatherine, tu je ocko.“ Povedal šťastne otec a ja som sa prudko otočila. Nikto nebol v mojej izbe, bola som tam sama.

„Sara!“ zahučala som tak hlasne až praskol pohár, v ktorom som mala namočený štetec. „Katherine, mne neujdeš.“ Začula som otcov hlas tentoraz bližšie a rozhodla som sa rozutekať. „Sara!“ kričala som hlasne a vydesene, keď som schádzala zo schodov. Sara vybehla z kuchyne a div, že sme sa nezrazili. Vydesene sa na mňa pozrela. „Otec. Ako môj biologicky otec, počula som jeho hlas.“ Povedala som vydesene a zmätene. „Čo?!“ vykríkla nechápavo.

„Otcov hlas počujem len keď spím, no dlho som ho nepočula, až doteraz. A teraz nespím, som hore, som pri zmysloch.“ Povedala som vydesene a Sara sa na mňa pozerala ako na idiota. „Sara! Počula som jeho hlas akoby bol pri mne!“ vykríkla som od nervov a jej to docvaklo. „Kath, nikto tu nie je. Sme tu samé. Spustil by sa alarm, ktorý sme nainštalovali.“ Povedala pokojne a odišla do kuchyne. Nasledovala som ju, no stále som zostala na pozore.