The Heir of Hell

Chapter 28

Po tom ako som sa dozvedela kde sa nachádza môj otec, váhala som. Mám ísť za ním alebo nie? Čo ak ma nenávidí za to čo som povedala? Čo ak ma nechce vidieť? „Pani moja?“ oslovil ma znepokojene Anthony. Pozrela som sa na neho nechápavo. „Ste v poriadku?“ spýtal sa ma starostlivo. Teda to tak vyznelo. Nemám veľmi dobrý pocit z tohto jeho správania. Prikývla som a postavila som sa z trónu, na ktorom som doteraz sedela. „Idem si pohovoriť s otcom.“ Povedala som rozhodnuto a vydala som sa do priesmyku ničoty.

Betsy ma poslušne nasledovala. Pozrela som sa na ňu lepšie a zamračila som sa. Uvidela som na Betsy zranenie, ktoré nasviedčalo tomu, že ju niekto z tých idiotov udrel. Behom pár minút som bola pri priesmyku, avšak som nič nevidela. Úprimne? Vyzerá to vážne ako tunel. Ten názov by mali zmeniť. Jedine svetlo, je na začiatku. Keď som sa pozrela ďalej do tunela, bola tam len temnota. „Otec?!“ zakričala som hlasito do temnote a čakala so na jeho odpoveď. Tá však neprichádzala. Pozrela som sa na Betsy a tá sa rozbehla vopred. „Betsy!“ zakričala som a načiahla som ruku za ňou.

V tom momente som cítila akoby ma niečo za ňu ťahalo ďalej do hlbín tunela. Moje oči sa zmenili na červené a ja s mohla vidieť. Ďalšia výhoda byť dcérou diabla. Pozrela som sa na ruku, no nikto ma nedržal. Pred sebou som videla Betsy ako uteká stále rovno a rovno čo najhlbšie. Rozutekala som sa za ňou. Snažila som sa nepozerať napravo či naľavo, snažila som sa sústrediť len na Betsy, ktorá bežala predo mnou. Avšak periférnym videní som videla všade kosti a mala s zlý pocit. Akoby ma niekto sledoval celý ten čas. Konečne som dobehla Betsy po dvadsiatich minútach bežania. Pozrela som sa pred seba a uvidela som klietku.

Všade bola však obrovská tam a jedine c som videla boli jej obrysy. Mávla som rukou zľava doprava a zapálili sa fakle, ktoré boli zavesené na stenách. Všimla som si, že sme vyšli z tunela a vošli sme do nejakej obrovskej miestnosti. Betsy stala po mojom boku a rozhliadala sa okolo seba. Cítila to isté čo ja. Nebezpečenstvo. „Otec?!“ skríkla som a porozhliadla som sa okolo. „Kath?“ začula som otcov hlas a pozrela som sa do klietky. Vtom momente som uvidela jeho oči. Podišiel bližšie k mrežiam a bojazlivo sa na mňa pozeral. „Musíš odísť. Okamžite.“ Povedal otec vydesene. Nevidela som ho takého a dosť ma to vydesilo.

„Čo sa deje? Oci? Niečo alebo niekto tu je, však?“ spýtala som sa a on prikývol. „Katherine musíš odísť hneď teraz. Nedokážem ťa ochrániť keďže táto klietka mi v tom zabraňuje. Musíš odísť.“ Povedal naliehavo otec, no bolo neskoro. „Ale kam by šla, Lucifer? Také krásne dievča.“ Začula so za sebou hlas a prudko som sa otočila. Automaticky som začala cúvať k otcovi a pokým som nenarazila do klietky. Betsy hneď po ňom zaútočila no ten muž, ak sa dá nazvať mužom, ju odhodil na druhú stranu miestnosti. Počula som ako Betsy zakňučala sa mňa to naštvalo. Vyrovnala som sa a skríkla so po ňom.

„Síce neviem kto si a je mi to vlastne aj jedno. Ale ako sa môžeš správať k žijúcej bytosti tak kruto?!“ On sa na mňa pozrel nahnevane a prekvapene. Akoby som spravila niečo čo som nemala. Ten muž sa ku mne začal pohybovať, no ja som sa nehla. „Nepribližuj sa k nej.“ Zavrčal varovne otec, no on sa len usmial a nepočúval ho. „AMON!“ zakričal nahnevane otec a v jeho očiach som videla hnev zmiešaný so strachom. Amon? Počkať to meno mi je povedome. Myslím si, že som ho niekde videla. „Amon? Ako Amon z toho anime?“ spýtala som sa prekvapene. A on sa na mňa nechápavo pozrel.

„Akože nevyzerá vôbec ako on. V tom anime ťa poriadne skrášlili.“ Povedala som zamyslene a obaja s na m nechápavo pozerali. „Čo je?“ spýtala som sa nechápavo. „Anime? Od kedy pozeráš anime?“ spýtal sa ma zvedavo otec. „Od kedy som bola s Ramielom. Vždy pred tým než som šla spať.“ Povedala som a sťažka som vydýchla. „Ty ma porovnávaš s nejakým anime?!“ zvýšil hlas Amon. Zjavne bol nahnevaný, ale naozaj v tom anime bol krajší než naozaj. Len ako sa to anime volalo? Ani za svet si nemôžem spomenúť. Pokrčila som plecami a jeho to viac nahnevalo. „Máš šťastie, že si taká pekná. Inak by som tú tvoju tvár už dávno skrášlil.“ Odvetil nechutne ako keby som bola nejaký šváb.

„Ako sa to ku mne správaš?“ spýtala som sa ho neveriacky. Ako je možné, že si takto dovoľuje? Nechápavo sa na mňa pozrel, no potom sa uškrnul a začal sa ku mne približovať. Zastal tesne predo mnou. Cítila som jeho dych na svojej pokožke. Ach, bolo to také nechutné. „Odstúp ty nechutný červ!“ zavrčala som varovne, no on sa len uškrnul. To ma vytočilo a pomocou mysle som ho odhodila na druhú stranu. „Ak ti žena povie, že máš odstúpiť. Tak odstúpiš!“ skríkla som po ňom nahnevane. Nenávidím keď ma niekto nerešpektuje. Amon sa na mňa prekvapene pozeral a mne to bolo jedno. Otočila som sa tvárou k otcovi a premýšľala som ako ho odtiaľ dostať. Zrazu som zacítila príšerne bolesť v hlave.

Automaticky som sa za ňu chytila. „Katherine?“ oslovil ma otec vydesene. Nedokázala som mu odpovedať, tá bolesť bola príliš obrovská. Akoby mi niekto trieskal hlavu o skalu. „Michael, prestaň!“ skríkol otec nahnevane. Pozrela som sa na neho a následne som sa obzrela za seba. Uvidela som muža. Bol vysoký a svalnatý. Na sebe mal oblek. „Ale no tak braček, dobre vieš čo cítim k spodine ako je ona.“ Povedal ten muž posmešne a otca to rozzúrilo. „Takto sa o mojom dieťati vyjadrovať nebudeš!“ skríkol po ňom otec tak hlasne až ma viac rozhodla hlava, čo ma prinútilo zakňučať. Mávnutím ruky ma Michael hodil o stenu a začal sa ku mne približovať. Nedokážem sa pohnúť.

Neviem čo sa to so mnou deje. Akoby ma moje telo nepočúvalo. Len tak tu sedím na zemi opretá o chladnú stenu ako nejaké kurča čo čaká až ho zabijú do polievky. Michael ma chytil pod krk a ja s nemohla dýchať. Otec kričal na Michaela a bol rozzúrený. Nepočula som čo kričí, nepočula som vôbec nič okrem môjho tlkotu srdca, ktorý sa pomaly strácal. Michael ma pustil a ja so spadla na zem. Pozerala som sa na otca, ktorý sa nejakým záhadným spôsobom dostal z klietky a teraz útočí na Michaela. Nedokážem sa pohnúť. Počujem tlkot svojho srdca ale je príliš slabý, čo ma núti strácať vedomie. Nedokážem sa poriadne nadýchnuť, čo mi spôsobilo smrť.