The Heir of Hell

Chapter 20

Otec ma zaviedol do izby, v ktorej bola detská kolíska ako pre princeznú, bol tam domček s barbie a všetky zásuvky a ostré predmety ak rohy stola, boli zabezpečené. Celá izba bola nádherná a v jemne ružovej farbe. „Otec. Čo to je?“ spýtala som sa zvedavo a nechápavo. „Toto mala byť tvoja izba.“ Povedal s úsmevom, no po chvíli mu zmizol z tváre. „Ružová?“ spýtala som sa s znechuteným výrazom v tvári a on sa znova zasmial. „To bol nápad tvojej mamy. Ja som chcel aby si to mala v šedej, čiernej, bielej a tmavo modrej farbe. Tieto farby som tam chcel zakomponovať, no tvoja mama trvala na ružovej.“ Povedal so smiechom.

„Mala ťa počúvať.“ Povedala som a usmiala som sa. „Asi by som ti ju mal vylepšiť, keďže už nie si malé dieťa.“ Povedal otec a poškriabal sa na zátylku. Otec sa nadýchol a luskol prstami. Behom sekundy sa z detskej izbičky stala izba pre vyspelé dievča. „Tentoraz si ju zdekoroval po svojom.“ Pošepkala som a usmiala som sa. „Áno. No nechal som ti tam aj jemne ružovú.“ Povedal a ukázal na posteľ, na ktorej bola chlpatá jemne ružovej farby deka. Usmiala som sa a podišla som k posteli, na ktorý som si sadla.

„Nechal ťa tu chvíľu osamote. Keby niečo, nájdeš ma v kráľovskej miestnosti.“ Povedal otec pokojne a odišiel preč. Vybrala som si mobil z vrecka na nohaviciach a zavolala som Prim. „Kath? Čo sa deje?“ spýtala sa ma vydesená keď som jej zavolala. „Nič som v poriadku. Len nejaký čas nebudem doma.“ Povedala som jej nervózne. „Čože? Prečo?“ spýtala sa ma vydesená a zmätene. „Prim, našla som svojho otca. Teda on našiel mňa a som s ním. Momentálne som sama, preto ti volám. Prim, viem, že ho nepoznám a neviem čoho je schopný, no chcem tu s ním zostať nejaký čas. Spoznať ho.“ Povedala som pokojne.

„Si si istá?“ spýtala sa ma vážne. „Áno. Veď keby dačo, tak sa ti ozvem a ty sem namieriš aj s celou armádou lovcov.“ Povedala som a zasmiala som sa.  „No tak o tom nepochybuj! By som prinútila všetkých aby ťa zachránili.“ Povedala s vážnym tónom a ja som sa začala smiať ako zmyslov zbavená. Je úžasné, že mi Prim rozumie. „Prim? NEVRAV to nikomu.“ Povedala som s vážnym tónom. „Neboj sa. Kedy som niekomu povedala tvoje tajomstvo?“ spýtala sa ma a ja som sa zamyslela. „Na základnej si všetkým vykecala, že sa mi páči jeden chalan.“ Odvetila som urazene a ona sa začala smiať. „Bola som ešte dieťa a ty tiež! Nehádž to všetko na mňa. Aj ty si vykecala podobné tajomstvo.“ Povedala urazený a po sekunde sme sa obe začali smiať.

Po piatich minútach sme sa rozlúčili a ja som si popozerala celú izbu. Je tu príjemne až na to, že som tu sama. V skrini som našla nejaké krásne šaty a rozhodla som sa, že si ich oblečiem. Boli nádherné. Celé boli čiernej farby, vpredu boli krátke a vzadu predĺžené. Dala som si k nim sandálky na podpätky a rozhodla s sa ísť za otcom. Predtým než som vošla do miestnosti som slušne zaklopala a potom som otvorila dvere. Nečakala som na jeho povolenie vojsť dnu. Nie som na také veci zvyknutá. Otec sedel na tróne a v rukách mal nejaké papiere. Pred ním boli nejakí muži a všetci sa na mňa pozreli.

Neznášam tieto trápne chvíle keď sa na mňa všetci pozerajú. „Radšej prídem neskôr.“ Povedala som s trápnym úsmevom a chcela som odísť. „Netreba! Poď sem Katherine nech ťa predstavím.“ Povedal otec nadšene a rozbehol sa za mnou. Chytil ma za ruku a ťahal ma k trónu. „Všetci, zoznámte sa s mojou dcérou a jedinou dedičkou pekla, Katherine Elisabeth!“ povedal radostne otec a usmieval s od ucha k uchu. Všetci sa na mňa pozerali ako na zjavenie a niektorí sa na mňa pozerali akoby ma chceli mŕtvu. Zabávala som im a stihla som otcovi ruku. Ten pochopil, že je to pre mňa nepríjemné a poslal všetkých preč.

„Prepáč, nebral som na teba ohľad.“ Povedal s smutným výrazom a ja s sa pousmiala. „Vyzeráš nádherné.“ Povedal otec a dal mi pusu do vlasov. „Vďaka. Našla som ich v skrini. Dúfam, že ti nevadí keď som si ich obliekla.“ Povedala som nervózne, no otec sa usmial. „Nie nevadí mi to. Patrili tvojej mame.“ Povedal s iskričkami v očiach a ja som zostala zarazená. „Prečo si si vybrala tieto, keď ich tam bolo toľko?“ spýtal sa ma prekvapene a zvedavo. „Ja neviem. Nejakým spôsobom ma privolali.“ Zamrmlala som a mykla plecami. Otec to nechal tak a podal mi papiere. „Mal by som ťa naučiť ako sa tu správame.“ Povedal vážnym tónom a začal ma poučovať.