Daddy′s demon

2~

Dívala som sa na moje štyri nádherné rovesníčky, ktoré sa perfektne predvádzali na parkete. Spojili pouličný tanec so spoločenským tancom a s vážnym a klasickým baletom. Pokojne by sa mohli tým živiť, ale oni si len chceli zvýšiť svoju popularitu.

Všetci chalani nad nimi slintali a túžili ich mať dnešnú noc vo svojej posteli. Nikoho nezaujímalo to, ako perfektne tancovali. Všetkých zaujala ich krása a charizma.

Ja som si všímala ich pohyby a spôsob. To ako dokázali spojiť tri druhy tanca, bolo až nemožné.

Konečne keď sa mi podarilo od nich odlepiť pohľad, kráčala som ku baru, ktorý bol stále preplnený ľuďmi.

Znudene som si vyklopkávala po bielom pulte, ktorý farebne blikal.

„Vodku s džúsom.” Vypýtala som si pohľadom na mladej barmanke.

Na mojom ramene som pocítila klopkanie. Pripomínala som vari dvere?!

Otočila som sa a všimla som si dosť známu tvár. Vysmiata blondína, ktorá ešte pred chvíľou tancovala na parkete.

„Pokojne si sa mohla pridať.”

Tancovať s najlepšími tanečnicami pred toľkými ľuďmi bolo ako splnený sen. Lenže pri mojom šťastí by som sa absolútne strápnila.

„Nie som vo forme.”

Otočila som sa naspäť ku baru a vzala som si pohár, v ktorom bola svetlastá tekutina. Kvapka pomarančového džúsu s vodkou.

„Dnes si vymeškala hodinu.”

Po pravde som bola v šoku, že sa so mnou zhovára. Rozprávala som sa so všetkými v skupine, dokonca ma považovali za ich priateľku, ale ak by sa ich niekto opýtal na to, kde bývam alebo čo najradšej jem, ani jedna z nich by nepoznala odpoveď.
Ja som počúvala a oni rozprávali.
„Necítila som sa dobre.” Zaklamala som sa a nahodila som nevinný úsmev.

Vypila som svoju objednávku a pohár som položila na pult. Následne som vykročila do davu, v ktorom som sa plánovala schovať. Na hlavu som si navliekla kapucňu, ktorá šla z mojej koženej bundy.

Obzrela som sa za seba a všimla si muža, ktorý kráčal za mnou. Prezerala som si ľudí, ktorí postávali na poschodí.

Osoba v rohu si stláčalo ucho a niečo hovorila. Buď sa zhováral sám so sebou alebo s niekym komunikoval.

Pridala som do kroku a snažila som sa čo najskôr dostať z podniku. Vybehla som von v pláne zastaviť sa až pred svojim autom.

„Myslíš si, že nám utečieš?!”

Bože.. Tie hlasy boli tak blízko.

Následne ma niečija ruka strčila a tak som dopadla na studený betón. Odrela som si kolená a dlane oboch rúk.

„Cesta domov bude naozaj zábavná.”

Nebol sám. Tentoraz sa ozval niekto úplne iní.

Postavila som sa zo zeme a snažila som sa zorientovať. Lenže..bála som sa až príliš na to, aby som premýšľala.

„Nechajte ma.” Prehovorila som nervózne.

„Snáď už stačilo...,” Vytrhol mi z rúk kľúče a otvoril mi zadné dvere. „..Šoférovať pod vplyvom alkoholu je príliš nezodpovedné slečinka. Ale my sme tu na to, aby sme sa o vás postarali a Johny vám cestu spríjemní.”

Po jeho slovách niečija dlaň dopadla na môj zadok.

„Nie, prosím.”

„Prosiť budeš inak.” Zašepkal mi do ucha.