Daddy′s demon

37

,,Naozaj vybral desať poschodovú budovu?"

,,Bože Mark, čo nechápeš na tom, že budeme na streche? Len ja a on?"

Snažila som sa tváriť úplne v pohode, ale nebolo mi všetko jedno. Z môjho žalúdka bola asi placka a moje srdce bilo ako pred infarktom.

,,Hope, poviem ti to po lopate. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ťa chce uniesť."

To som si uvedomila aj ja. Na tej streche by pokojne mohol pristáť vrtuľník. Navyše by sa mi otec pomstil a potrestal ma za všetko jediným spôsobom. Nezabil by ma, ale opäť mi zo mňa urobil spoločníčku a určite by pridal do luxusne drahej ponuky aj sex.  

,,Môžem ísť? Mám tri minúty na to, aby som sa po schodoch dostala na desiate poschodie."

,,Ešte tam nie je."

Pozrela som sa na neho a on si povzdychol.

,,Snáď si si nemyslela, že tam pôjdeš ako veľká hrdinka a on ťa pokojne zabije. Na všetkých okolitých budovách máme najlepších mužov."

,,Si hajzel."

Postavila som sa z nepohodlnej stoličky. Nachádzali sme sa v čiernej dosť nenápadnej dodávke.

,,Vyzleč si mikinu."

,,Čo?"

Podával mi čiernu nepriestreľnú vestu.

,,Snáď si nemyslíš, že vlastný otec na mňa vystrelí."

,,Naozaj? Urobil z teba štetku."

Ani neviem ako, ale moja ruka vyštartovala a dala mu poriadnu facku.

,,Si idiot!"

,,Chcem ťa len nakopnúť."

Vyzliekla som si mikinu a nasadila si nepriestreľnú vestu. Následne som si opäť nahodila mikinu a pozrela som sa na neho.

,,Môžem už ísť?"

,,Nie. Ešte dve veci. Tu máš plošticu. Budeme vás odpočúvať."

Rázne som kývla hlavou zo strany na stranu.

On mi však ukázal malú čiernu vecičku, ktorá pripomínala gombík a pripol mi ju na mikinu. Nejaké malé slúchadko mi strčil do ucha až mi v ňom písklo. 

,,Budeme sa navzájom počuť. Nemaj strach."

Len som prikývla a usmiala sa na neho.

,,Vieš strieľať?"

,,Čo? Nie!"

,,Fajn. Tu máš zbraň. Určite si nebude myslieť, že máš zbraň a tak ťa neskontroluje."

Podával mi zbraň, ktorú som už videla. Kedysi patrila Corinovi. 

Zbraň som si strčila za chrbát do nohavíc. Mikina bola dosť veľká na to, aby to zamaskovala.

,,Zbohom."

Bez ďalšieho slová som vystúpila z dodávky do upršaného dňa.

Vošla som do starej budovy. Na stĺpiku bol žltý papier, na ktorom bolo napísané Výťah. Po chvíli som si doň nastúpila a snažila som sa dýchať.

Srdce mi bilo ako splašené.

Čo ak ma chcel naozaj zabiť? Mafiáni to predsa tak robili. Vraždili za vlastizradu a zbavovali sa odpadu.

,,Kľudne sa môžeš vrátiť. Počuješ Hope? Nemusíš tam ísť." Prehovoril Mark.

Výťah zastavil a ja som spanikárila ešte viac.