Daddy′s demon

23~

Píp...

Píp..

Už druhý deň mi šlo na nervy pípanie prístrojov, na ktoré som bola pripojená.

Už druhý deň som bola zamknutá medzi štyrmi bielymi stenami.

Biele steny, biely nábytok, biele periny.. Len podlaha bola škaredo zelená, ale viac bielej by ma asi zabilo.

Dvere sa otvorili a dnu vchádzali dvaja ľudia. Žena v bielom plášti a muž v policajnej uniforme.

„Dobrý deň.” Pozdravili sa obaja a dívali sa na mňa.

Ja som však nemala v pláne s nimi komunikovať. Lekár mi odmietol povedať môj zdravotný stav.

„Slečna Castro, prišli sme na podnet pani doktorky Harperovej, ktorá sa domnieva, že ste týraná. Vykazujú to vaše modriny a škrabance po vašom tele.” Rozprával hrubým hlasom policajt.

Pozrela som sa na neho a neskôr na lekárku, ktorá v rukách držala nejaké papiere.

„Ako mám asi tak vyzerať po výbuchu auta? Ako modelka na titulnej strane módneho časopisu Vogue?”

Bolo to až smiešne, ale aj napriek tomu som mala strach, že sa prezradím.

„Lenže modriny vám výbuch nespôsobil. Že?” Pozrela sa na mňa lekárka snažiac sa mi pomôcť.

„Slečna, ak sa o tom bojíte hovoriť ta..”

Či sa bojím?? Strach bol vždy silnejší ako ja.

„Nikto ma netýra. Chcete to aj písomne??”

„V tom prípade pôjdeme. Prajem skoré uzdravenie.”

Ani som sa na nich nepozrela. Prosto som len čakala kým neopustia izbu a konečne som si vydýchla.

Dvere sa však po chvíli otvorili a dnu vošla Nataly s veľkým ruksakom.

„Konečne som sa ku tebe dostala. Aj prezident má menšiu ochranku.” Šomrala si a kráčala ku mne.

„Ochranku?” Opýtala som sa nechápavo.

Posadila sa na posteľ vedľa mňa a silno ma objala. To objatie až bolelo, ale potrebovala som ho.

„Dve gorily stoja hneď pri dverách. Snažím sa tu dostať od včerajška, ale nikoho nechceli ku tebe pustiť.”

Takže otec sa chcel uistiť, že budem mlčať. Možno mal v sebe štipku ľudskosti a snažil sa ma ochrániť.

„Teraz ťa pustili?”

„Nie. Sestra ich odplašila. Robí tu moja vééľmi vzdialená sesternica a tak som ju poprosila. Dokonca som ti sem prepašovala aj zopár vecí..,” Na kolená si dala ruksak a otvárala ho. „..priniesla som časopisy..,” Všetko to boli módne časopisy, ktoré som neobľubovala. „..ďalej tu je mp³ nahrávač s hudbou a napokon tu máš čipsy a čokoládu.”

Oči sa mi rozžiarili, keď som videla čipsy a orieškovú čokoládu.

„Ďakujem ti.”

„To je brnkačka. Ty by si urobila pre mňa to isté.” Usmiala sa na mňa.

Nie Nataly. Neurobila by som to. Neprišla by som ťa ani len pozrieť do nemocnice.

„A teraz najhlavnejšia úloha. Všetci lekári majú zakázané, informovať ťa o tvojom zdravotnom stave. Ja mám však informácie z prvej ruky. Mám dobrú správu. Budeš žiť večne. Si v poriadku len si ťa tu nechávajú na pozorovaní.”