Daddy′s demon

10~

Všetky sme stáli na špičkách a snažili sme sa na nich urdžať čo najdlhšie.

Pred sebou sme mali zrkadlovú stenu a jedna druhú sme čo najnenápadnejšie sledovali.

Dvere do sály sa hýbala a prudko sa otvorili. Dnu vpadol Mark. Bol celý v čiernom len líčka mu horeli od hanblivosti a nervozity.
„Vy ste?” Oslovila ho naša lektorka a dívala sa na neho s hnevom. Nemala rada, ak ju niekto vyrušoval, telefonátom ba horšie, osobne.

Vlastne..dívali sme sa na neho všetky. Všetky sme sa postavili na chodidlá a všetky do jedného sa usmievali. To len ja som sa rozhodne neusmievala. Nemala som poňatia, prečo sem prišiel.

Nervózne si rukou vošiel do vlasov, ktoré si roztrapatil a pozrel sa na mňa s typom úsmevu, našiel som ťa.

„Hľadám Hope.” Nahodil úsmev a tentoraz som spanikárila ja.

„Dobre dievčatá. Na dnes končíme,” Vyhlásila a všetky sme sa uvoľnili. „..zajtrajšia hodina sa ruší, ale trénujte aj tak. Piatková súťaž sa blíži a bola by som rada, ak by vyhrala jedna z vás. Máte na to.”

„V piatok? V piatok je brutálna párty a ak tam nepôjdem, tak neprežijem..” Psychicky sa nad tým rozplývala Nataly a jedna blondínka ju v tom podporovala.
„Poviem vám to na rovinu. Ak sa zúčastníte súťaže, získate päť kreditov. Snáď je to dostačujúco motivujúce.”

Dohovorila a ako prvá odkráčala preč. Všetky sa hrnuli ku svojim veciam a nenápadne sa dívali na Marka a s úsmevom si niečo šuškali. Ja som vykročila ku nemu a mala som chuť mu vynadať.

„Čo tu robíš? Mal si čakať v aute spolu s Johnym. Bože. Dúfam, že neprišiel aj on.” Hovorila som viac než nahnevane.

„Mám zlú správu. Johnymu prišlo nevoľno a tak musel odísť.”
Usmiala som sa. Táto správa ma potešila. Dúfala som, že umiera.

„Páni..asi prvýkrát si sa usmiala.”

„Si blbec.”

Odkráčala som ku svojej taške, ktorú som si prehodila cez rameno.

„Máš krásny úsmev.” Povedal dosť nahlas, pretože každá sa zachichotala. Len ja som sa začervenala.

„Si nádherná Hope!”

To nemal povedať. Nemal na to ani len pomyslieť. Vôbec tu nemal byť.

Vyzula som si baleríny a obula som si tenisky. Na svoj tanečný úbor, ktorý pripomínal plavky, som si nahodila košeľovité žlté šaty a kráčala som ku nemu.

Postavila som sa na špičky a urobila som to. Pobozkala som ho.

Viete aký som mala pocit? Ako keď zapojíte vybitý mobil na nabíjačku. Dostane sa doňho energia a nabíja sa. Možno sa aj moje srdce z časti nabilo.

Asi po piatich sekundách som sa však odtiahla a kráčala som von. Z tašky som si vytiahla pilotky a nasadila som si ich na oči.

Kráčala som dolu po schodoch, po extra preplnených schodoch, keď ma dobehol a snažil sa držať krok so mnou.

„Čo to znamenalo?”

„Len som ťa pobozkala. Nič sa nestalo a ani sa nestane.”

On zastavil, ale ja som aj napriek tomu naďalej pokračovala. Vyšla som až pred univerzitu a hľadala som jeho auto, ktoré som však nevidela.

„Prečo si to urobila?”

„Chcela som skúsiť aké to je.”

„Aké je čo?”