Daddy′s demon

24~

Dvere sa otvorili a ja som sa okamžite posadila. Zľakla som sa, pretože bolo pár minút štvrtej.

Rozsvietilo sa svetlo a ja som si všimla Marka s doktorom. Mark v ruke držal hnedú drevenú barlu.

„Previažem vám členok a priniesol som vám menšiu pomôcku na chodenie.”

„Barla nie je potrebná. Nie som predsa invalid.” Namietala som.

Posadil sa na posteľ a dotkol sa mojej pravej nohy. Rozviazal obväz a pozrel sa na mňa.

„Dva týždne by ste sa nemali namáhať s nohou čo znamená, že by ste nemali stúpať na tú nohu. Ak však neposlúchnete, ešte viac si poškodíte nohu. A invalidi používajú invalidný vozík.”

Prekrútila som očami. Dotkol sa môjho členka a ja som nechtiac zhíkla.

„Ste baletka?”

„Je to až tak vidieť?”

„Samozrejme.”

Obväzom mi čo najsilnejšie stiahol členok a odišiel preč.

„Priniesol som ti oblečenie. Prezleč sa a pôjdeme.”

Surovo do mňa hodil čierne kraťasy a čierny top. Okamžite sa mi otočil chrbtom a unavene si vydýchol.

„Vyspal si sa aspoň trocha?”

„Trocha som si zdriemol v aute. Čo ty?”

„Vôbec. Odišiel si asi pred hodinou a nedokázala som zaspať.”

Pokúsila som sa postaviť. On sa ku mne vytočil a podišiel ku mne.

„Moja prítomnosť ťa rozpálila?”

S úsmevom na perách som ho buchla do hrude.

Vzala som si barlu, o ktorú sa opieral a čo najtackavejšie som kráčala ku dverám.

„Hej Hope, budeš v bezpečí.”

Otvorila som dvere a všimla som si dvoch otcovich mužov. Možno to boli nováčikovia..

Spoločne sme kráčali ku výťahom, kde som sa konečne poriadne vydýchala.

„Doma sa vyspíš a oddýchneš si.”

Ako prvá som si nastúpila do výťahu a oprela som sa o zrkadlovú stenu.

„Ideme do školy.”

„Zbláznila si sa?”

„Nebudem sedieť doma a čakať na to, kedy a kto ma zabije. Navyše to je rozkaz.”

„Rozkaz?” Zasmial sa.

„Z časti som tvoja šéfka.”

Výťah sa otvoril. On sa však predo mnou poklonil a ja som ho len obišla.

„Počkaj Hope, nebež tak rýchlo z tou barlou..”

On sa mi posmieval?

„Si naozaj trápny.”

Jedna gorila šla pred nami, ďalšia za nami a Mark kráčal vedľa mňa.

„Naozaj chceš ísť do školy? Myslíš si, že tam niekto bude?”

„S Nataly spolupracujem na jednom projekte. Aspoň začnem.”

S Markom sme sa posadili na zadné sedadlá auta a po chvíli sme sa konečne pohli.

„Čo noha?”

„Dva týždne nedám. Už teraz sa vzdávam.”

Mlčal. Chytil ma za ruku a ani sa na mňa nepozrel..