Daddy′s demon

12~

Otvorila som oči. Chcela som vedieť, že to, čo sa udialo včera večer, nebol len sen. Lenže zobudila som sa vo svojej posteli, prikrytá paplónom.

Posadila som sa a poriadne sa porozhliadala. Marka som však nikde nevidela.

Buď bola včerajšia noc len poblúznenie alebo len pekný sen.

Preber sa!!

Ty nie si žiadna Popoluška! A on nie je tvoj princ!!

Ty si KURVA a on tvoja ochranka..

Najprv som sa pozrela na hodinky, ktoré ukazovali osem hodín aj dvanásť minút. Vstala som z postele a ako sa povie, ponaťahovala som si kosti. Ultra pomalou rýchlosťou, ktorú by predbehol aj ten najpomalší slimák, som sa presunula do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a kráčala som pred svoj šatník.

„Čo si oblečieš ak nič nemáš.."

Na moje prekvapenie som z neho vytiahla biele kraťasy a ćierne tielko. Obula som si tenisky a vlasy som si dala do vysokého copu.

„Si kočka." Usmiala som sa pri pohľade do zrkadla.

Po chvíli som vyšla z domčeka pripravená, dať si rannú kávu s cigaretou. Lenže keď som kráčala po zablatenej ceste pár metrov od domu, pri autách som si všimla postávať skupinku mužov.

„No konečne!," Zakričal Mark a odstúpil od nich. „..meškáš." Okríkol ma a kráčal ku svojmu autu.

Nevedela som, o čom to hovoril. Nemala som šajnu, kam meškám a už vôbec som netušila, prečo hovorí takým tónom hlasu.

„Čože?"

„Do školy. Bože."

Priblížila som sa ku nemu. On už však bol jednou nohou v aute.

„Dnes predsa nem.." Hovorila som potichu, aby nás nspočuli.

„Lenže oni o tom nevedia. Ponúkam ti osem, možno deväť hodín slobody."

Rozbúšilo sa mi srdce. Obaja sme riskovali, ale on riskoval i tak omnoho viac. Vedel, že nás možno budú sledovať a otec to nenechá len tak.

Prešla som na druhú stranu auta a mlčky som si nastúpila. Zapla som si pás a hneď sme vyrazili.

„Kam vlastne ideme?"

Zasmial sa a pozrel sa na mňa.

„Si voľná. Môžeš robiť čokoľvek. Je to na tebe."

Wau..

Páááni..

Si voľná. Síce len na deväť hodín, ale si voľná.

„Do Európy by sme asi nestihli zájsť," Trocha som sa nad tým zasmiala i keď som to myslela naozaj. „..ak by som sa dala potetovať, otec by ma prizabil." Už len nad tou hriešnou myšlienkou som sa zasmiala už opäť.

„Čo keby sme skočili na raňajky? Tam na niečo prídeme."

Po dosť dlhej dobe sme konečne zaparkovali pred malým bistrom. Vystúpila som si z auta a ako prvá som smerovala dnu.

Vyzeralo to tam biedne ba až mŕtvo, ale menu bolo bohaté.

„Mňám, lievance. Berte som zakázala robiť maškrty, hlavne lievance a tá to zobrala doslova." Hovorila som pohľadom na kus papiera.

„Zakázala?"

„Videl si už niekedy tučnú baletku?"

Nestihol reagovať na moju odpoveď, pretože sa pri nás pristavila postaršia žena v bielej zástere.