Daddy′s demon

5~

                            …

„Tašku si tu pokojne nechaj. V pondelok ti ju prinesiem.”

Len som sa na ňu vďačne usmiala a obe sme vychádzali z bytu.

„Zvezú nás chalani. Snáď ti to neprekáža.”

Nevedela som o akých "chalanov" sa jedná. Nevedela som kto sú zač a čo majú za lubom.

„V pohode.” Snažila som sa tváriť ľahostajne, ale nič mi nebolo jedno.

Po chvíli pri nás zastavilo staré auto, ktoré malo už čo to za sebou. Obe sme si nastúpili na zadné sedadlá a okamžite sme vyštartovali.

Nepočúvala som ich rozhovor. Nataly rozprávala ako o dušu a občas sa ku nej zapojili aj dvaja neznámy, ktorí sedeli na predných sedadlách.

Čo ťa to napadlo??! Myslíš si, že ťa nikto nesleduje?! Môže to byť predsa hoc kto, dokonca aj nevynná Nataly.

Čo najrýchlejšie som si vystúpila z auta a naberala som kyslík do pľúc.

Nataly sa vrhla na jedného chalana a okamžite ho bozkávala.

„Vidíme sa vo vnútri ak sa od seba odlepíte..,” Prehovoril ten druhý, ktorého hlas mi bol povedomí. „..ideš? Alebo sa mieniš dívať na tých dvoch?” Uchechtol sa a vykročil smerom ku malému podniku.

Kráčala som za ním až som ho napokon dobehla a kráčala som popri jeho boku.

„Si Hana, že?”

Pousmiala som sa. Už viem kto to je. Ten sklerotik, s ktorým som sa takmer vyspala. Lenže v tú noc si bol istejším, keď typoval moje meno.

„Hope.” Opravila som ho.

„No jasné.. Som Derek.”

I tak to bude pre mňa ten sklerotik.

Vkročili sme do vnútra. Všade bola tma, ktorú dopĺňali blikajúce farebné lúče či farebné leizre.

„Ako veľmi sa plánuješ opiť?” Priblížil sa ku mne bližšie, aby som ho lepšie počula.

Aby som zabudla na to, že som štetka..

„Dajme tomu, že veľmi.” Prehovorila som a čo najrýchlejšie som smerovala ku baru.

On ma však dobehol a svoju dlaň položil na môj pás. Bolo mi to nepríjemné. Bol mi nepríjemný každý dotyk, pretože dotykmi všetko začínalo.

Ja som sa posadila na voľnú stoličku a on sa postavil hneď vedľa mňa.

„Tak Hope, čo si dáš?”

„Stačí víno.”

Prečo ma nemohol len tak nechať samú? Mohol pokojne odísť a baliť baby, lenže on si zrejme myslel, že z jeho prítomnosti šaliem.

Pozrel sa na nás barman a on nám objednal.

„Och Bože..,” Díval sa na sexi prváčku. Typovala som, že to bola Linda. „..hneď prídem.”

V preklade hneď prídem znamená zbohom. A mne to vyhovovalo.

„Tvoj priateľ je veľmi nezdvorilý.” Prihovorila sa ku mne osoba, ktorá sedela vedľa mňa.

„Nie je to priateľ.. Ani neviem kto to je.”

Barman predo mňa položil pohár vodky s džúsom.

„Ale ja som...”

Bolo to jedno. Možno to bolo znamenie a ja som sa vážne potrebovala opiť.

„Taká kráska a ni..”

„Naozaj?,” Skočila som mu do reči. „..tieto staré finty?”

„Darmo, som stará škola.” Mykol ramenom a pozrel sa na mňa.

„Lenže ja nemám záujem.”

Vytočil sa viac ku mne a díval sa mi jasne do očí, ktoré boli v panike.

„Naozaj?,” Pousmial sa čo zapríčinilo, že sa mu na lícach objavili jamky. „..Zhovárame sa len tridsať sekúnd.”

Tentoraz som ja mykla ramenom a do ruky som vzala pohár. Celý obsah som vypila na ex a prázdny pohár som položila na pult.

Zoskočila som z barovej stoličky a mala som v pláne sa stratiť v dave ľudí, ktorý tancovali na parkete.

Lenže moju ruku niekto potiahol ku sebe a ja som takmer spadla na zem, ale našťastie sa mi podarilo udržať rovnováhu.

„Sorry Hope,” Ospravedlnila sa Nataly a začala sa hýbať do rytmu hudbu. „Tancuj. Dnes si bola na hodine skvelá. To ako si robila tie otočky” Drgla do mňa s úžasom a ja som sa pousmiala.

Síce som nestála na špičkách a už vôbec som nemala perfektne dokonalé držanie tela, ale urobila som to. Na jednej nohe som sa točila a tou druhou som sa odrážala na otočky. Vlasy mi lietali asi do každej strany, ale bolo mi to jedno. Zastavila ma až zem, na ktorú som spadla.

„Prišla si sa predvádzať čo?” Stavala ma na nohy a ja som sa len zasmiala.

Ani si neviete predstaviť aké namáhavé bolo zasmiať sa po toľkých týždňoch, mesiacoch ba aj rokov.

„Niekto ťa sleduje.”

Zvážnela som a vlasy som si odhrnula z tváre. Nataly ma nasmerovala na bar a ja som si všimla starú školu, ktorá sa na mňa dívala.

Vykročila som ku nemu až som zastala tesne pred ním. Bála som sa, ale dúfala som, že vyzerám odhodlane. Tento bol až príliš mladý na otcovho poskoka a nevyzeral ako vrah.

„O čo ti ide?”

„Som Denis.” Nahodil rozkošný úsmev a díval sa na mňa.

„Sleduješ ma?”

„Nie,” Zasmial sa. „..chcem vedieť tvoje meno.” 

Nepovedz mu ho!

Mlč a odíď..

Hlavne drž jazyk za zubami!

„Hope.” Prezradila som neveriacky, že som prehovorila.

„Hope Castro?!”

Vedel moje priezvisko len pri počutí môjho krstného mena.

Otočila som sa mu chrbtom a čo najrýchlejšie som sa chcela dostať von. Síce som nevedela kde som, ale musela som ujsť.

Podarilo sa mi dostať sa von a ja som sa stratila v tme.

„Stoj! Lebo vystrelím.”

Na malú chvíľu som zastavila a otočila som sa. Nevidela som nič a nikoho. Doliehala ku mne len hudba, ktorá šla z baru.

„Pokojne ma aj zabi! Urobíš mi láskavosť!” Kričala som plná hnevu a strachu.

„Lenže ak ťa postrelím do nohy, presnejšie do stehna... Je viac ako pravdepodobné, že ti prestrelím tepnu a ty padneš na zem a budeš krvácať. Budeš prosiť o pomoc a taktiež sa budeš zvíjať v horúčkach a bolestiach.”

Snažil sa mi nahnať strach?? To sa mu však podarilo keď jedna jeho ruka dopadla na moje pery a tou druhou ma oblapil za pás a vyzdvyhol do vzduchu.

Kopala som nohami a snažila som ujsť. Moje ruky sa snažili strhnúť tú jeho z mojich úst. Možno ak by som kričala, niekto by mi pomohol.

Možno ak by si držala hubu tak by si nebola tam, kde si bola..

Zastavili sme pri aute. Otvoril zadné dvere a opatrne ma strčil do vnútra.

„Bože, si až príliš mladá.” Povedal pohľadom na mne a zabuchol dvere.

Ideš naspäť do pekla..

Je to len tvoja vina..

Si až príliš hlúpa na to, aby sa ti niekedy podarilo ujsť...