Daddy′s demon

14~

„Naozaj ti neprekáža, že sme prišli? Andrésa musíš brať s rezervou.” Rozprávala stále dookola Rebeca.

Sedela som na svojej posteli a ona mi plietla druhý vrkoč. Občas ma potiahla, ale zažila som aj horšiu bolesť.

„Nevieš o aký obchod ide?”

Zaujímalo by ma to len v tom prípade, ak by sa jednalo o mňa. Predsa len, strýko José nerád navštevoval Ameriku. Ak sa tak stalo, bolo to niečo naozaj dôležité.

„Vraj sa jedná o starú dohodu, ktorú treba obnoviť.”

„Hmm.”

„Máš to.” Pobúchala ma po ramene a rozvalila sa na posteli.

Po chvíli sa postavila a prešla ku môjmu šatníku. Odtiahla skriňu a chvíľu sa v nej kutrala.

„Ó Bože!”

Zo skrine vytiahla vešiak, na ktorom viseli kvietkované šaty.

„Tie šaty sú bombové. Ak by si v takých vyšla na ulicu u nás, do sekundy by si bola vydatá.” Zasmiala sa na tom sama čo jej vôbec neprekážalo.

„Nechceš sa ísť prejsť?”

Len prikývla a ako prvá vyšla z izby. Ja som si na čierne tielko obliekla sivú mikinu a kráčala som za ňou.

„Mohla by si niekedy prísť za nami. Máme tam trhy, nákupné centrá a bary. Tie sú najlepšie.”

Niekedy bolo šťastie, keď ma otec pustil do školy. Asi by bol zázrak, ak by ma pustil do Španielska.

„Ja viem. Raz prídem určite.” Zaklamala som s úsmevom na perách.

Všimla som si Eda, ktorý nám kráčal naproti. Bol vysmiaty a zadýchaný.

„Nespomínala si, že máš osobnú ochranku.” Hovoril s úškrnom.

„Čóó??,” Drgla do mňa Rebeca a začala sa obzerať okolo seba. „Je pekný?”

Len som sa zasmiala a obzrela sa tiež. Keby náhodou.

Lenže namiesto Marka ku nám kráčal Andrés, ktorý sa ako vždy mračil.

„Za chvíľu bude večera.” Oznámil nám a na mňa sa ani nepozrel.

„Odnesiem Birdieho do stajne. Možno bude pršať.”

„Ideme s tebou. Pozdravíme nášho kamoša.”

Ja som kráčala pred nimi a oni za mnou. Občas padlo slovo, inokedy len smiech.

Všimla som si mužskú postavu, ktorá kráčala pri mojom fešákovi. Držal ho za remeň a hladkal ho po tvári.

Pozrela som sa lepšie a poriadne som sa nadýchla. Na sebe mal čierne džínsy a žiadne tričko. Vari ho stratil?!

„Čo tu robíš?”

„Rozprávam sa s konkurenciou.”

Len som sa usmiala a pohladkala som Birdieho. Snažila som sa nedívať na jeho dokonale vypracované telo, ale očko mi tam vždy ušlo. A to som tam stála necelých desať sekúnd.

„Ahoj fešák. Nazdar Birdie.”

Nad Rebecinimi slovami som sa zasmiala a Mark sa pousmial.

„Mark je moja ochranka. Po mojom poslednom nevydarenom nočnom úteku ho otec najal a tak mi je v pätách, aby som zasa neušla. Mark, toto je Rebeca, moja tak vzdialená rodina až sme si ako malé mysleli, že sme sesternice. Rebeca si to myslí do dnes.” Trochu som sa pousmiala a jednu ruku som si nervózne vložila do vrecka mikiny.