Daddy′s demon

13~

                            ...

Povedal, že mi dá krídla. Akonáhle mi ich dal, vzal mi moje srdce.

Nikdy som si nemyslela, že budem tancovať na streche sedemnásť poschodovej budove. Lenže bolo to tak.

Skákala som. Točila sa. Zabávala sa.

V ušiach som mala slúchadlá. Kedže Mark neuznáva klasickú hudbu ako je Čajkovský, počúvala som Imagine Dragons. Tancovala som ako o život a užívala som si to.

Nakoniec som si sadla na zem a urobila som šnúru. Pohľad mi padol na Marka.

Ešte pred chvíľou udieral do červeného boxovacieho vreca. A teraz kráčal mojim smerom. Bol spotený a zadýchaný, ale to som bola aj ja.

Vytiahla som si slúchadla a vyskočila som na nohy.

„Si dobrá.” Pochválil ma zadýchane a oprel sa o múr, ktorý bol hneď za mnou.

„Dobrá??,” Spýtala som sa šokovane i keď ma jeho pochvala pobavila. „..možno pred tebou stojí nádejná perfektná balerína a ty povieš, že som dobrá? Dobrá som bola, keď som mala šesť a začínala som s baletom.”

Okamžite sa poklonil a klakol si na jedno koleno.

„Odpusťte vaša dokonalosť. Ste rovnako perfektná ako ste aj krásna.”

Rozbúchalo sa mi srdce a spanikárila som. Našťastie som zachovala chladnú hlavu a zasmiala som sa.

On sa postavil a ja som si vydýchla. Znervózňovala ma jeho prítomnosť a jeho slová ma zabíjali.

Posadila som sa na múr a dívala sa pred seba. Mark sa postavil predo mňa a díval sa mi do očí.

„Prečo práve balet?”

„Neviem,” Priznať, že som o tom nikdy nepremýšľala, neprichádzalo do úvahy. „..keď som bola malá, keď ešte žila mama, raz...raz ma zobrala na balet. Mama túžila byť balerínou, ale nedostala sa na univerzitu. Občas, keď tancovala, dívala som sa na ňu a snažila sa ju napodobňovať. Začala ma učiť a zapísala ma na balet.,” Ťažko sa o tom hovorilo, horšie sa spomínalo. „..keď zomrela, pokračovala som s baletom. Vtedy som mala pocit, že keď tancujem, je pri mne a je šťastná. Trénovala som každý deň aj tri hodiny, pretože som si myslela, že otec bude na mňa hrdý a príde sa pozrieť aspoň na jedno vystúpenie. Lenže pre neho to je len hlúpe poskakovanie.”

Kedysi ma to mrzelo. Lenže "teraz" mi na jeho názore nezáležalo. Občas som si dokonca myslela, že ma berie ako svojho otroka či svoj majetok. Lenže rodičov si nevyberáme.

„Tvoj..”

Očividne chcel niečo povedať, ale zabránila som mu v tom. Rukou som vošla do jeho vlasov a on sa postavil medzi moje nohy. Naklonila som sa ku nemu bližšie a perou som sa dotkla tej jeho.

„Nič nehovor. Prosím,” Pošepkala som. „..pri tebe sa cítim ako niekto normálny. S tebou som šťastná.”

Akonáhle som dohovorila, jeho ruky dopadli na moje stehná a jeho pery zaútočili na tie moje. Zaklonila som hlavu a okamžite ma bozkával po krku. Bolo to príjemné.

„Bože, čo to robíme.” Odtiahla som sa od neho a dlane som položila na jeho hruď.

„Keď som s tebou, mám pocit, že som niekto iný.”

Tentoraz som ho pobozkala ja. Bozkávali sme sa až do chvíle, kým mi v zadnom vrecku šortiek nevybroval jeho mobil.

„Volá ti šéf.”