Daddy′s demon

17~

Vyšla som z kúpeľne a pozrela som sa na Marka. Na posteľ dával poslednú podušku a hneď sa na mña otočil.

„Páni.”

„Kľudne to povedz. Vyzerám ako kurva, pretože ňou aj..”

„Rozhodne si sexi.”

Nechcela som byť sexi. Mala som byť neviditeľná a zlatá.

Postavila som sa pred zrkadlo a bordovým rúžom som si narúžovala pery.

Na sebe som mala červený plášť, ktorý som mala dlhý asi štyri centimetre nad kolenami. Červené lodičky. Čierne podkolienky.

Prvotriedna kurva..

Zo skrinky som si vybrala dlhé, mohutné náušnice, ktoré som si zapichla do uší.

„Mám neskôr prísť?”

Netušila som, ako bude dnešný večer prebiehať. Dúfala som, že ubehne čo najrýchlejšie.

„Chceš?” Mykla som ramenom tváriac sa, že mi to je úplne jedno i keď to tak rozhodne nebolo.

„Môžeme si pozrieť film. Prinesiem pukance a kolu.”

„Tak dobre. Milujem Hriešny tanec. Príď o pol jedenástej. Budem sa snažiť prísť čo najskôr.”

Po mojich slovách sa otvorili dvere do izby a dnu vošiel Johny. Bol vysmiaty, ale keď si všimol Marka, úsmev ho prešiel.

„Už idem. Trafím tam aj sama.” Povedala som vážne a odhodlane.

„Zvláštne, pretože meškáš. Sayer ťa už očakáva.”

Len som si povzdychla a vychádzala som z izby. Obaja kráčali za mnou a o niečom sa zhovárali.

Pred domom som si všimla postávať muža, ktorého som videla u Sayera. Vtedy ma ku nemu zaviedol a aj vyniesol von.

Mlčal. Len sa na mňa pozrel a pousmial sa. Potiahol si z cigarety a všetok dym hneď vydýchol.

„Opäť sa vidíme,” Špak hodil na zem a následne ho zašliapol. „..Seyer je v pracovni.”

Len som prikývla a kráčala som dnu. Dúfala som, že v kancelárii bude aj otec, ale po otvorení dverí som bola šokovaná.

Stál pri okne. Už opäť som ho videla v tej istej "polohe". Jednu ruku mal vo vrecku tmavých džínsov a v tej druhej držal pohár s tmavou tekutinou. Otočil sa na mňa a kráčal predo mňa.

„Minule sme nezačali najlepšie.”

„Nadrogoval si ma.” Prehovorila som nervózne.

„Ja viem a nemal som to urobiť. Nevedel som, že tancuješ balet a vyhodili by ťa.”

Šokovalo ma, že sa mi ospravedlnil, ale aj to, že o mne niečo vedel.

„Čože?”

„Tvoja ochranka..zhovárali sme sa a čoto viem.”

Jediná osoba, ktorá by mu to mohla povedať, by bol Mark. Ale prečo sa s ním rozprával?! Mal ho predsa nenávidieť ako ja.

Pristúpil ku mne úplne blízko a pobozkal ma na líce.

Bol to nechutný a odporný bozk.

„Čo chceš.”

Dopil posledný glg a pohár položil na stôl.

„Chcem teba Hope.”

To, akým tónom hlasu vyslovil moje meno sa mi nepáčilo.

Posadil sa do otcovho kresla a díval sa na mňa.