Daddy′s demon

9~

„..toto nepodpíšem,”

Stála som za pootvorenými dverami a nadčúvala som otcov rozhovor. Ani neviem prečo..

„..takto sme sa nedohodli. Odkáž šéfkovi, že ak dá o pol milióna viac, nemám problém.” Rozčuľoval sa.

„Pane, zrejme si neuvedomujete, že ona už dávno nie je pannou..” Prehovoril muž, s ktorým sa tam dohadovali už poriadne dlho.

Oni..hovorili o mne? Otec ma chcel opäť predať na jednu noc?

O malý krok som cúvla do zadu a do niekoho som narazila. Jeho ruky dopadli na môj pás a ja som chcela niečo povedať, lenže cítila som šteklivý dych na mojom krku.

Mark.

„Neboj, to som len ja.” Pošepkal mi.

Ja viem..

Odstúpila som od neho a vošla som dnu. Plná odhodlania a strachu.

Otec sa na mňa nahnevane pozrel a povzdychol si.

„Práve obchodujem.” Potiahol si z cigarety a postavil sa.

Akonáhle sa postavil otec, postavil sa aj muž, s ktorým "obchodoval".

„Ja..musíme sa porozprávať.”

Bože, odrazu to bolo ťachšie ako som si to nacvičovala v izbe.

„Prepáčte pane. Chcel som ju zastaviť.” Prehovoril Mark, ktorý sa postavil hneď vedľa mňa.

Otec ho úplne ignoroval a díval sa na mňa.

„Hovor. Máš dostatočný priestor.”

To nezvládneš..

Nedokážeš to!!

„Musím ísť do nemocnice.”

„Samozrejme. A cestou sa zastav na polícii,” Zasmial sa otec a spolu s ním aj jeho obchodník. „..Bože. Opováž sa opustiť pozemok.”

„Takže chcete o pol milióna viac, ale pritom je vaša dcéra chorá? Má vážne zdravotné problémy?”

Díval sa na mňa nižší muž a premeriaval si ma pohľadom. Akoby chcel zistiť, aký mám problém.

„Nemohla chytiť pohlavnú chorobu? Čo ak má infekciu..” Konštantoval naďalej bez štipky hanby.

Otec vzal čierny revolver, ktorý mal položený na stole a namieril ho na neho. Bez váhania vystrelil. Jeden výstrel za druhým.

Zalapala som po dychu a dívala sa na muža, ktorý dopadol na zem.

Okamžite som sa otočila a tvár som zaborila do Markovej hrudi. Jeho dlaň dopadla na môj chrbát.
„Bolo to nutné?!” Zakričala som, ale stále som sa neotočila na otca.
Odstúpila som od Marka a dívala som sa mu do očí.

Nerob to!

Počuješ!!

Nepripúšťaj si to!!

On je poskok a ty si kurva!!

„Porozprávame sa,” Schmatol ma otec za lakeť a odtiahol ma preč. „..vy to tu odpracte. Hlavu pošlite Alejandrovi ako menší suvenír a varovanie.”

Vyšli sme z dvier a celý čas ma ťahal za sebou.

„Bože otec! Viem kráčať aj sama!”
Pustil ma a ja som sa dotkla lakte, ktorá ma bolela.

„Zbláznila si sa?! Chceš ísť do nemocnice?!! A čo mal znamenať ten výstup v mojej kancelárii!!? Máš niečo s tým novým!!?”

Toľko otázok bolo veľa aj na mňa. Len som sa na neho nechápavo dívala a snažila sa prehovoriť čo najrozumnejšie.