Daddy′s demon

16~

Prebudila som sa na obrovskú zimu, ktorá prepadla moje telo. Otvorila som oči a okamžite som ich prižmúrila, pretože cez okná mi do izby prenikali slnečné lúče, ktoré ma oslepovali.

„Slečna Hope, priniesla som vám niečo pod zub. Je to len polievka, ktorá vás nasýti a bude vám rozhodne lepšie.” Hovorila milým hláskom naša gazdiná a nohou kopla do dverí, ktoré sa zavreli.

„Bože Berta,” Po hlavu som si natiahla paplón a po chvíli som ho stiahla. „..nie som hladná a nič mi nie je.” Mrmlala som, pretože som bola unavená.

„Takže nechcete ani tabletku proti bolesti hlavy?”

Tentoraz som sa posadila na posteľ a pozrela som sa na Bertu. Kráčala ku mne s pohárom vody a malou tabletkou.

„Koľko je hodín?”

„Pár minút po tretej.”

Vzala som si tabletku, ktorú som zapila studenou vodou.

„Bože, zasa som zmeškala školu. Mala si ma zobudiť.”

„Budila som vás nie len raz. Vždy ste ma poslala kade ľahšie.”

Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela a postavila som sa z postele.

„Mám vám pripomenúť večeru o siedmej.”

„Hmm.” Nemala som chuť ísť na žiadnu večeru.

„Tak ja už pôjdem.” Usmiala sa na mňa a nechala ma samú.

Pomalými krokmi som sa odšuchtala do kúpeľne. Vyzliekla som sa a postavila som sa pod prúd vlažnej vody. Potrebovala som to.

Stála som tam asi pol hodinku. Bolo to príjemné a navyše ma to prebralo.

Ovinula som sa do osušky a presunula som sa opäť do svojej postele.

Ten hajzel ťa v tej posteli pretiahol a ty si v nej pokojne spala!!

Takto sa správajú všetky štetky, pretože sú kurvami!!

V návale hnevu a silných emócii som schmatla paplón a hodila som ho na stôl. Po nej nasledovala poduška. Tá však trafila tácku, na ktorej bola polievka. Tanier sa rozbil a polievka rozliala. Bolo mi to však jedno. Snažila som sa dať dolu plachtu, ale dvere do izby sa otvorili.

„Si pripravená?? Ideš na tú súťaž.”

Schmatla som malú podušku a otočila som sa na Marka. Podušku som do neho hodila, ale on ju chytil.

„Daj mi pokoj a vypadni.”

„Si v poriadku? Myslel som si, že porušíme pravidlá a zájdeme do baru na súťaž.”

Behom sekundy očkom prebehol po izbe a pozrel sa na mňa.

„Vypadni!!” Zakričala som a jeho zasiahla ďalšia poduška.

Priblížil sa ku mne a silno ma objal. Silnejšie by to už nedokázal asi nikto.

„Nechaj ma tak, počuješ?!” Po lícach sa mi rozkotúľali slzy, ktoré som nedokázala zastaviť.

„Bude dobre.” Pohladil ma po chrbte.

Behom sekundy som sa zrútila na zem. On však kľačal pri mne a stále ma objímal.

„Včerajšok nebudeme rozoberať, dobre? Proste si sa opila.“

Takže on si naozaj myslel, že som sa opila len tak? Že som bola alkoholička?

„Ja už nevládzem.”

„Ja viem. Večer si to opakovala niekoľkokrát.”

Pozrela som sa na neho a utrela som si slzy. Postavila som sa a sadla som si na posteľ.