Daddy′s demon

3~

Len sa usmievaj..

Nedaj na sebe badať, že trpíš..

Síce,.. Oni by si to aj tak nevšimli..

Im išlo len o jedno..

Išlo im o mňa.

Poriadne som sa nadýchla a nahodila som úsmev. Pri tom úsmeve som si však predstavovala len jedno- bombu, ktorá by všetkých tých bastardov zabila. Oni by samozrejme prosili o pomoc, ale ja by som sa na nich len usmiala a dopomohla im na druhý svet.

Dívala som sa na ôsmych mužov, ktorý mali na sebe tmavé džínsy, tričko či košeľu a športové sako. Ich oblečenie malo byť pohodlné, ale aj napriek tomu elegantné a vhodné na obyčajný poker.

„Toto je moja dcéra Hope. Dnes nám bude robiť spoločnosť.” Venoval mi pozornosť otec a všetky oči padli na mňa.

Cítila som sa hrozne. Na sebe som mala vyzývavé šaty, ktoré túžili všetci roztrhnúť, aby ma videli nahú.

„Tak páni..” Vyzval ich otec a všetci sme smerovali do jeho kancelárie.

Miestnosť bola snáď väčšia než môj domček pre "hostí".
Pred oknom mal písací stôl so svojim koženým kreslom. Hneď vedľa mal vždy plný minabar, v ktorom nikdy nesmela chýbať odporná whisky. V strede miestnosti bol biliardový stôl a na konci bol okrúhly stôl, kde si všetci posadali.

Ja som stála po otcovom boku a dívala som sa na svoje hriešne lodičky, v ktorých mi trpeli nohy. Nedokázala som sa pozrieť do ich očí.

Jeden z otcovych mužov zamiešal karty a pomaly ich rozdával.

„Ako idú obchody? Počul som, že ťa prepadli v dome.” Otec sa celý čas díval na muža, ktorému patrila otázka.

„Zabili mojich troch najlepších mužov. V databáze vyhľadávali teba. Zrejme ťa hľadajú. Možno budeš dálším a možno zabijú aj tvoju dcéru.”

Bože, rozbúchalo sa mi srdce. Chcú ma zabiť?! Mňa??

Otec siahol na svoj opasok a vytiahol zbraň. Všetci zvážneli a urobili to isté. Siahli na svoj opasok, ale neboli taký rýchli ako otec.

Zbraň namieril na muža, s ktorým sa zhováral.

„Bože Greg, bolo to len priateľské varovania. Nikdy nevieš, kto sa dostane ku tvojej dc..”

Viac povedať nestihol. Otec bez štioky súcitu a strachu vystrelil. Strelil ho do hlavy. Celou váhou sa zvalil na stôl.

Podskočila som a od strachu som potichu zhíkla. Nečakala som to. Neverila som, že otec práve zabil človeka rovno predo mnou.

Najhoršie na tom bolo, že ani jeden z tých mužov sa nesnažil zastaviť otca. Ani jeden z nich sa nesnažil pomôcť mŕtvemu. Ani nimi nehlo. Zrejme na takéto vraždy boli zvyknutý.

„Luis..,” Mávol na svojho poskoka a ten okamžite prišiel s ešte jedným mužom. „Odpracte to.”

Nemohla som sa na to dívať. Na chvíľu som sa potrebovala vzdialiť, ale nemohla som nikam odísť.

Podišla som ku otcovmu stolu a zohla som sa ku minibaru. Vybrala som z neho poloprázdnu fľašku odporne horkej whisky. Z poličky som si vzala pohár a naliala som si čo najviac. Dala som si pár malých glgov a oprela som sa o biliardový stôl smerom ku nim.

Mala som priami výhľad ako ho vynášali preč. Jeden ho držal za nohy a ten druhý za hlavu. Bol to naozaj nepríjemný pohľad.

„Máš naozaj krásnu dcéru.” Prehovoril neznámy hlas a ja som opäť zvážnela.