Daddy′s demon

6~

Tvár som si opláchla priam až ľadovou vodou a pohľad mi padol do zrkadla.

Pod očami som mala menšie kruhy, pretože som spala takmer štyri hodiny.

Prebudenia som sa akosi bála. V bruchu som mala kŕče a v duši prázdno. Snažila som sa myslieť na všeličo iné, ale aj napriek tomu moje myšlienky skončili vždy na tom, čo bude nasledovať.
Otec bude zúriť a napokon mi dá trest. Buď ma vydá za nejakého mafiána, s ktorým sa chce spiknúť alebo mi zakáže univerzitu. V oboch prípadoch sa môj život skončí.

Vyšla som z kúpeľne a pomaly som kráčala ku skrini. Vyhrabala som z nej staré čierne teplákové kraťasy a sivé tričko. Obula som si tenisky a vychádzala som zo svojho domčeka, ktorý bol kedysi domčekom pre hostí. Dnes to bola moja pevnosť so spálňou a kúpeľňou.

Kráčala som po zaprášenej ceste, na ktorej bolo zopár malých kamienkov. Pred otcovou haciendou postávalo asi tucet áut rôznych farieb. Lenže len pri jednom aute postávali otcovi muži, ktorí sa na mňa dívali.

„Ahoj mačička,” Zasmiali sa všetci prítomní a ja som sklonila hlavu a pridala do kroku. „..Čo keby sme si to večer užili?? Hmm? Tak ako naposledy?”

V lícach som mala červeň a v žilách mi prúdil adrenalín. Najradšej by som ich všetkých zabila, ale nechcela som byť jednou z nich.

Vošla som do domu a hneď som narazila na ženu stredného veku. Keď si ma všimla, okamžite sa usmiala.

„Dobré ráno Hope. Ako ste sa vyspali?”

„Dobre.” Zaklamala som tak ako každé ráno.

„Váš otec vás očakáva vo svojej kancelárii.”

Len som prikývla a kráčala som dlhšou chodbou až pred dvere.

Pred hnedými dverami stál vysoký muž s čiernym slúchadlom v uchu. Nedíval sa na mňa. Namiesto nechutných návrhom mi v tichosti otvoril dvere a čakal kým vojdem dnu.

Kancelária však bola prázdna. Posadila som sa na jeho čestné miesto a krútila som sa v čiernom, obrovskom kresle.

Na chvíľu som sa cítila tak ako otec. Ako šéf, ktorý žije podľa vlastných pravidiel a ničoho sa nebojí.

Môj pocit "som šéf" trval pár sekúnd. Dvere sa otvorili a dnu vchádal otec, ktorý sa s niekym zhováral.

„..aspoň traja. Hneď!” Povedal o dosť hlasnejšie a ja som zvážnela.
Za otcom vošli traja muži, ktorých som v živote nevidela.. Teda, medzi dvoma tridsiatnikmi som si všimla toho chrapúňa zo včerajška.

Otec sa posadil na stoličku predo mňa a jeho traja poskoci stáli za ním a dívali sa na mňa.

„Ako si sa včera bavila?” Opýtal sa a bral si cigaretu.

Určite len žartoval. Vedela som veľmi dobre o čo mu išlo. Plánoval ma najprv psychicky utýrať.

„Čože?” Opýtala som s obrovským strachom.

„Mala si predsa vystúpenie.” Pozrel sa na mňa podozrievavo, s nadvyhnutým obočím.

„Vystúpenie?”

O čom to hovoril?

„Mark?,” Obzrel sa za seba. „Kde si ju včera našiel?!”

„V divadle. Tuším to bol Luskáčik.”

Pozrela som sa na osobu, ktorá rozprávala. Prečo mu otec povedal Mark? A prečo mu klamal? On ma kryl??

„Nabudúce mi to aspoň povedz, aby som nemusel dávať do pozoru polku mojich ľudí.”