Daddy′s demon

4~

Dívala som sa dievča, ktoré bolo predo mnou. Hnedé vlasy zatiahnuté vo vysokom cope jej padali na ramená. Telo jej obopínal tesný baletný dres a na nohách mala staré, zošúchané baleríny. Vyzerala unavene a zničene.

„A teraz dievčatá, šnúra.” Povedala mladšia tanečnica a prechádzala sa pomedzi nami.

Všetky sme urobili to, čo povedala. Naraz sme sa zošmykli na zem a vytvorili sme šnúru.

Dúfala som, že sa postavíme čo najskôr. Pociťovala som nepríjemnú bolesť v najintímnejšej časti svojho tela.

„Koniec.”

Všetky sme sa postavili a dívali sa na ňu.

Pred pár týždňami nás bolo dvadsaťjedna. Dnes to bolo už len päťtnásť. Presne päťtnásť dievčat, ktoré sme tancovali balet. Tak vážny a klasický tanec.

„Violett, vyrovnaj sa. Žiadna významná baletka nebola hrbatou,” Pohľadom sa dívala na blondínu, ktorá bola schopná aj vraždiť len preto, aby bola najžiadanejšou baletkou. „..Madison, tú žuvačku vypľuj! Ešte raz si vložíš do úst žuvačku, tak tu nemusíš ani chodiť. No a ty Hope,” Postavila sa predo mňa a tak som mala ešte väčší strach o to, čo povie. „..Vymeškávaš veľa, ale si dobrá. Dávam ti poslednú šancu. Ak neprídeš, na moje hodiny môžeš zabudnúť. Je ti to jasné?”

„Áno.”

Ak by ma vyhodila z triedy, môj život by rozhodne skončil. Moje srdce by nemalo dôvod biť.

„A teraz môžete ísť. Vidíme sa v pondelok.”

Všetky sme sa pobrali do šatne. Ja som do nej vošla medzi poslednými. Sadla som si na lavicu vedľa svojej športovej tašky a čo najrýchlejšie som si vyzula baleríny, ktoré mi ničili nohy.

„Tak čo Hope, večer ťa čakáme v bare. Prídeš?” Pýtala sa ma dievčina, ktorá sedela vedľa mňa.
Povedz áno!

Tak ho už povedz!

Choď von a zabav sa!

Buď ako normálna dvadsať ročná vysokoškoláčka!

Tak už začni žiť!!

„Možno áno.” Nahodila som úsmev a čo najrýchlejšie som sa napila vody, aby ma nekomfortovala ďalšími otázkami.

Obliekla som si biele džínsy, sivé tielko a moju obľúbenú riflovú bundu. Obula som si tenisky a pomaly som vychádzala pred univerzitu.

Pár metrov predo mnou parkoval biely mercedes. To auto som poznala, kedže každodenne parkovalo pred našim domom.

Poriadne som sa nadýchla a pridala som do kroku. Otvorila som zadné dvere a mlčky som si nastúpila. Posadila som sa na kožené sedadlo a pozrela som sa vedľa seba.

Čo tu on robil?!

„Včera si ma hrozne sklamala,” Prehovoril otec vážnym tónom hlasu. „Ponížila si ma. To ako si vyvádzala.” Nespokojne nad tým krútil hlavou.

„Prisahal si, že sa ma žiaden z nich nedotkne. Lenže on ma znásilnil.”

Zrejme si moja odpoveď upútala pozornosť, pretože sa na mňa pozrel.

„Pamätaj Hope. Si moja dcéra, moja krv. To, čo poviem, ty urobíš. Takže ak poviem, že sa s niekým vyspíš, tak to urobíš a bez slova.”

Sklopila som zrak, pretože som sa na neho nedokázala pozrieť. Až príliš som sa hanbila.

„Doma si vysvetlíme zopár vecí.”