Daddy′s demon

35

Klamárka?

Prostitútka?

Nymfomanka?

Kto je Hope Castro?? Obeť únosu, alebo herečka, ktorá je v skutočnosti len posadnutá sexom?

Noviny som okamžite šmarila na zem.  Otec dokázal zmanipulovať nielen tlač, ale aj čitateľov.

Chcel ma očierniť a psychicky zabiť. Z polovice sa mu v tom darilo. Druhá polovica sa držala a snažila sa ovládať.

,,Nemala by si sa takto rozčuĺovať."

,,Ty si tie noviny nečítala? Opísali ma ako sexuálnu maniačku, ktorá sa snaží na seba upútať pozornosť svojou bujnou, zvrhlou a úchylnou fantáziou. Je to úbohé."

Pozrela som sa na Nataly, ktorá ma za päť minút dokázala rozčúliť ešte viac.

,,Čítala som to, ale neverím tomu. Viem, že ani jedna veta, ktorá sa o tebe píše, Nie je pravdivá."

Pozrela som sa na stôl, na ktorom boli položené biele ruže. Musela ich priniesť Nataly, pretože tie ruže tam predtým neboli.

,,Priniesla si mi tie veci?"

,,Hej. Len neviem na čo ti budú."

Schmatla som ruksak. Videla som v ňom kôpku oblečenia, o ktoré som ju žiadala.

,,Odchádzam."

,,To určite. Hovorila som s Markom a mám jasné pokyny. Mám na teba dať pozor a navyše majú všetko pod kontrolou."

Ach Nataly.. Ty tomu stále nerozumieš.

,,Naozaj? V noci odišiel preč. Nechal ma tu samú."

Keď som zaspávala, prisahal, že bude pri mne celú noc. On však asi len čakal na to, kedy zaspím, aby sa mohol vypariť.

,,Asi mal len nejakú prácu. Navyše ti pred dverami nechal ruže."

,,Myslela som si, že tie kvety si priniesla ty. Mark by mi nikdy nedal burinu. Je to lacné vyjadrenie zúfalého citu." 

Okamžite som sa postavila z postele a kráčala som ku stolíku. Možno tie kvety predsa len boli od Marka ako ospravedlnenie za ďalšie klamstvo. Schmatla som kvety a hneď som si všimla bielu kartičku.

,,Čoskoro sa vidíme. Ty budeš v rakve a ja ti prinesiem ruže. Mala si držať zobák ty štetka."  

Kartička mi vypadla z ruky na zem.

Derek vie kde som a v noci bol pred dverami izby. Možno ma chcel len vystrašiť a možno to tentoraz myslel naozaj vážne.

,,Idem po ochranku!"

Nestihla som ju ani len zastaviť, pretože bezhlavo vybehla z izby.

,,Nataly!" Zakričala som za ňou a odcupitala som z izby za ňou.

Lenže ju som už nevidela. Namiesto nej som si všimla akéhosi vysokého muža, ktorý kráčal mojim smerom. Možno šiel len okolo a možno ho poslal Derek. A možno som si len všetko namýšľala.

Len sa upokoj.

Nie všetci ťa chcú zabiť.

Môj rozum sa snažil premýšľať racionálne, ale moje nohy i tak cúvali naspäť do izby. 

Zavrela som dvere a oprela som sa o ne. Toto bolo na mňa už priveľa.

,,Páčia sa ti ruže?"