Daddy′s demon

32~

Federálny vyšetrovací úrad.

FBI

Budova, v ktorej som sa nachádzala. Nedobrovoľne.

„Tak,” Muž, ktorý stál predomnou zrejme stratil trpezlivosť. Papiere, ktorú hodnú chvíľu držal v rukách, hodil na stôl a rukami sa oň zaprel. „..Už asi hodinu mám s vami tú česť a vy ste nepovedala ani slovo.”

Konečne som mu venovala sekundový pohľad a potom som sklonila hlavu. Opäť som sa dívala na svoje zápästia, na ktorých som mala biele obväzy.

„Sakra!,” Dlaňami buchol po stole až som sa zľakla. „..kde vás držali?! Viete, kto to bol?!”

Tento človek musel podplatiť hodnotiacich keď robil psycho testy, pretože jeho správanie bolo hrozné.

„Do kelu s vami! Viete koľko ľudí potrebuje pomoc?! A vy ju odmietate?”

Oboma rukami zhodil papiere, ktoré sa rozleteli na zem a skončili okolo stola či pod ním.

Odrazu miestnosť päť krát päť metrov nabrala kreativitu a sympatie.

Dvere sa rozleteli. Stála v nich žena, ktorá určite nepatrila ku nim. Na sebe mala škaredý kostým a dioptrické okuliare.

„Porozprávam sa s ňou ja. A neskôr sa porozprávam aj s vami.”

Muž, ktorý prišiel o nervy odišiel a dnu vošla vošla tá žena, za ktorou vchádzal Mark.

„Som psychologička či cvokárka.”

„Nič vám nepoviem.”

I napriek tomu sa však posadila na stoličku a Mark sa oprel o stenu.

„Bože.. Celá sa trasiete. Bojíte sa?”

„Je mi zima.”

„Hope, chceme ti pomôcť.” Prehovoril trúfalo Mark.

„Nemáte právo ma tu držať. Nič som neurobila.”

„Nec..”

„Kolega, budem hovoriť ja. Bude to tak lepšie.. Chcete, aby odišiel?”

Konečne som sa na neho pozrela nenávistným pohľadom a celý čas som ho ním prepychovala.

„Nie je to jedno? I tak by stál medzi tými nervákmi za tým sklom.” Hlavou som kývla na tmavé sklo.

„Urážať verejných činiteľov je trestná záležitosť slečna Castro.”

„Urážať? Ešte som ani nezačala.” Povedala som neutrálnym hlasom bez štipky citu.

„Hope, prestaň. Prosím.”

Odlepil sa od steny a postavil sa za mňa.

Díval sa mi na rameno. Na časť tela, na ktorej som mala roztrhané ramienko a tak mi bolo vidieť jazvy po bičovaní.

Čo najrýchlejšie som si na rameno prehodila vlasy snažiac sa to zakryť.

„Denne sa stretávam s mladými dievčatami či ženami, ktoré každodenne prežívali domáce násilie. Bitky či ponižovanie od svojich priateľov, manželov či otcov.”

Opäť som sklonila hlavu a dívala sa na svoje dobité nohy. Nechcela som ju počúvať. Myslela si, že ma zlomí, ale ja som už bola dávno zlomená.

„Hope, prezerala som si vašu lekársku správu. Urobili si z vás boxovacie vrece.”

„Buďte ticho.”