Daddy′s demon

8~

Sedela som na drevenej ohrade a pár metrov odo mňa bol môj krásavec. Bol voľný ako vták. Behal si po niekoľko hektárovom ranči a celý priestor mal len pre seba. Závidela som mu jeho slobodu.

Až keď sa vzdialil až tak, že som ho nevidela, môj pohľad si upútali moje zápästia. Na oboch som mala modriny. Veľké, fialové a hlavne dosť viditeľné modriny, ktoré mi urobil Seyer, nepriateľ číslo tisíc.

„Chce s vami hovoriť otec.”

Hlasu za sebou som sa nezľakla, pretože jeho kroky som počula. Nemusela som sa ani otáčať, pretože som hneď vedela, že je to ten druhý nováčik.

Len nováčikovia mi vykali až do tej odporne nechutnej chvíli..

„Nemám záujem.” Prehovorila som po dosť dlhej chvíli.

„Lenže on..tvr..”

„Nerozprávam sa s ním a nezmením to.”

Naštvane si vydýchol a kráčal preč.

Vedela som, že otca nemôžem ignorovať večnosť, ale mohla som to aspoň skúsiť. Poslal ma tam len kvôli jednej veci. Sex.

„Ako dlho,”

Pozrela som sa za seba a spozornela som. Prichádzal ku mne spotený a zadýchaný Mark, ktorý si bol stopercentne zabehať.

„..budeš ignorovať šéfa?”

Preliezol ohradu a ľahol si na trávu. Zrejme ho ten beh zložil úplne. Pravú ruku zdvyhol do hora. Zrejme si chcel zatieniť slnko, ktoré bolo poriadne vysoko.

„Tak? Ignoruješ ho už dva dni.”

Bola som na to hrdá. Ešte nikdy som toľko nevydržala. Zvyčajne za mnou poslal svojich mužov, aby mi dali príučku. Lenže teraz som bola schopná aj vraždiť.

„Pripomínaš mi Corina.”

Pripustiť si to, bolo ťažké. Možno viac než to. Pripomínal mi ho stále a to som nechcela.

„Naozaj? Kto je Corin?”

Pozrela som sa na neho zmätene. Všetci otcovi muži musia poznať celý rodokmeň rodu Castra. Musia poznať mená, výzor a hlavne ich slabé stránky.

Lenže Mark nepoznal otcovho jediného syna, môjho brata.

„Ty nev.”

Ďalej som nemohla hovoriť. Prerušila ma obrovská dlaň na mojich ústach. Niekto ma stiahol z dreva a pritiahol si ma ku sebe. Kopala som nohami a snažila som sa jeho dlaň dať preč, lenže akosi to nefungovalo.

„Hej! Čo to robíš??” Postavil sa pohotovo Mark a hravo preskočil ohradu.

„Šéfko ju chce vidieť.”

Bol to nechutný Johny. Nechutný boli všetci, ale on bol obzvlášť. Nerobilo mu problém robiť to hocikde. Najviac sa mu to páčilo v aute.

„Lenže ju mám na starosti ja. Je moja.”

Johny ma odsotil na zem a pozrel sa na mňa nenávistným pohľadom.

„Tú cestu sme si mohli užiť.” Zamrmlal a odkráčal okamžite preč.

Postavila som sa a oprášila som si tepláky. Následne som sa pozrela na Marka a prepychla som ho pohľadom.

„Chcel som ti len pomôcť.”

„Do teraz som prežila aj bez teba.” Čo najrýchlejšie som sa otočila a kráčala som dnu.