Daddy′s demon

22~

V rukách som držala červený plastový pohárik s čistou vodkou. Nemala som chuť sa opiť, ale ak by sa to stalo, nebránila by som sa tomu a  neľutovala by som to.

Všade naokolo mňa boli cudzí ľudia. Tak dobre...niektorých som vídavala na chodbách univerzity, ale i tak to boli neznáme duše v známych tvárach.

Zabávali sa. Pili. Tancovali. Žili.

Tak krásavica, podarilo sa ti ujsť na párty. Gratulujem.

„Pamätám si, keď ste s Corinom nevynechali ani jednu párty,” Pozrela som sa na Nataly, ktorá sa ku mne postavila. „..Prepáč.” Ospravedlňujúco sa na mňa pozrela až ma objala.

„Corin vedel urobiť v každej krčme žúrku roka.” Usmiala som sa pri spomienke na to.

„Teším sa do neba už len kvôli tomu, že ten chalan tam urobí na moju počesť riadnu oslavu.” Zasmiala sa.

„Tá párty je inak bombová. Naozaj,” Usmiala som sa a ju to potešilo. „..Na lepšej párty som už dávno nebola. Základom je, že sa tu nachádza vodka.”

„Naozaj? Mám pocit, že si sa ani nenapila. Si triezva a to si tu už dlho. Má s tým niečo spoločné on?”

„Nie..” Zasmiala som sa.

Mohla mať pravdu? Nechcela som sa opiť len kvôli nemu? Možno som nechcela piť, aby ma už zas videl pod vplyvom alkoholu. Navyše som ho chcela pobozkať ako triezva a nie opitá. Chcela som vedieť ako chutia jeho pery..

„Kde je vlastne ten tvoj len kamarát?”

Zasmiala som sa. Moje líčka nadobudli červenkastý odtieň, ktorý som nemala v láske.

„Príde.”

Vedela som to. Musel ma predsa nájsť a odniesť do môjho väzenia.
Vlastne bol ako rytier. Môj rytier.

„Chalani! Okamžite pustite tú vázu! Je po mojej prababičke!” Rozkričala sa až prekričala hudbu a kráčala ku nim.

Opäť som tam stála sama.

Mark tu už dávno mal byť. Vlastne sa párty pomaly končila a ja som bola triezva. Bola som triezva len kvôli tomu, že som si chcela vychutnať chvíľu s ním mimo haciendy.

Viete ako to chodí, no nie? Vy tam stojíte vo svetle reflektorov a usmievate sa na každú svetovú stranu. Predsa len, neviete odkiaľ sa zjaví. Lenže on sa zjaví rovno pred vami..

Mala som pocit, že bol tak blízko mňa, ale pritom nás delilo asi desať metrov a tucet ľudí.

Pozrel sa na mňa a rukou si prešiel po vlasoch. Vydýchol si a kráčal ku mne spolu so svojou krásou a sebavedomím.

„Našiel si ma. Aké nečakané.”

Ku koncu to už bolo naozaj nečakanané. Na papier som mu napísala adresu a papier som položila na posteľ. Kedže mal všetky súradnice, neviem kde nastal problém.

Lenže..trojhodinové čakanie sa vyplatilo.

„I keď nechápem. Prečo si chcela, aby som prišiel? Napí.. ”

Viac nemohol povedať, pretože som ho umlčala. Postavila som sa na špičky a dlane som položila na jeho hruď. V jednej stotine boli moje pery na tých jeho.

Chutili báječne.

„Wau..” Vydýchol si a pozrel sa na mňa prekvapene.

„Wau? Wau ako zle? Príšerné? Aleb..”