Prahnutie

|04.| Vraj budúca veterinárka

Prehliadala som si náušnice, čo viseli na stojane, zatiaľ čo som stála v rade. Zdalo sa, že nenapredujem, ale videla som, ako predavačky nestíhali blokovať, pretože bolo v obchode príliš veľa ľudí. Pozrela som na displej telefónu, aby som skontrolovala čas. Už som meškala na stretnutie so študijnou poradkyňou, preto som začínala byť mierne nervózna. Navyše mi bolo teplo, aj keď som mala voľný top so špagetovými ramienkami a džínsovú sukňu. Konečne som položila na pás svoj nákup a čakala, pokiaľ zaplatí starší pán predo mnou. Keď som sa dostala na rad, zdvorilo som sa usmiala na predavačku, dala jej peniaze a utekala som na najbližšiu zastávku.

Po ceste som pchala potraviny do kabelky, ktorá sa potom nedala zapnúť. Na moje veľké šťastie som stihla autobus, aj keď som musela celú cestu stáť. Od školy ma delilo desať minút mestskou hromadnou dopravou a to som už meškala ďalších pätnásť. Predierala som sa cez ľudí, aby som vystúpila, a počas schádzania po schodoch som si upravovala vlasy. Niekto do mňa strčil a nebyť ďalšej osoby vedľa mňa, spadla by som na chodník. Srdce mi bilo ako splašené až v spánkoch a v žalúdku som mala divný pocit. Zhlboka som sa nadýchla, poďakovala mužovi, ktorý ma zachránil pred katastrofou a obitými kolenami, a vydala som sa smerom ku škole.

Na obrázkoch som ju videla už mnohokrát, ale jej veľkosť a majestátnosť to prekonala. Dívala som sa s otvorenými ústami, zdvíhala hlavu do výšky a rukou si clonila pred slnkom, ktoré zavadzalo a odopieralo mi vstrebávať tú architektúru.

,,Prosím vás, kde je študijné oddelenie?" spýtala som sa vrátnika a začala som si žmoliť lem sukne.

,,Prvé poschodie, druhé dvere vľavo."

Pobrala som sa tým smerom, zbehla tých pár schodov a predtým, než som zaklopala, som sa vydýchala. Ozvalo sa strohé ,,Ďalej." a ja som temer nedýchala, keď som vstupovala.

,,Vy ste?" pozrela na mňa pani spoza okuliarov, ktoré mala spadnuté na kraji nosa.

,,Devonová," šepla som a preglgla.

,,Meškáte," pokrútila hlavou, ale pokynula mi, aby som sa posadila.

,,Mrzí ma to, zdržalo ma-" začala som vysvetľovať, ale ona ma prerušila prostým mávnutím ruky.

Okamžite som zaklapla ústa a sledovala ju. Kabelku som si položila na zem a snažila sa zamaskovať vytŕčajúci nákup.

,,Chcela som s vami prebrať ten internát, keďže ste ho na poslednú chvíľu zrušili..."

Bola som tam ešte nejaký čas, všetko sme vyriešili, dokonca mi aj vrátila peniaze, ktoré som vopred zaplatila a rozlúčili sme sa. Myslela som si, že to bude oveľa horšie, ale napokon to dopadlo dobre. Povedala mi, ako si mám vytvoriť rozvrh, aby som nezabudla na nejaké dôležité a povinné predmety.

⚕⚕⚕

Benjamin ma už čakal v reštaurácii a v rukách zvieral obedové menu.

,,Tak, čo si dáš?" opýtal sa, len čo som sa usadila.

Stolička zaškrípala o podlahu, keď som sa posunula bližšie k stolu.

,,Syrové cestoviny a pohár červeného vína," zazubila som sa.

Môj kamarát len na mňa pozrel, ale nič nehovoril. Na to ma poznal priveľmi dobre. Objednali sme si u milého čašníka, ktorého som upodozrievala, že je gej.

,,Čo si robil celé dopoludnie?" zisťovala som a súčasne si naberala na vidličku obed.

Ben práve prežúval, preto bolo jeho odpovedanie nezrozumiteľné.