Prahnutie

|21.| Matka

Rozlúčila som sa s Naomi, ktorá sa už ponáhľala domov. Bolo niečo po tretej, obom nám skončila škola ešte pred dvomi hodinami. Preto sme si išli sadnúť na drink. Škoda, že len tak krátko.

Prehodila som si krémovú kabelku cez plece a vykročila som smerom k bytu. Budem tam sama, Zachary robil. Dokonca som si všimla, že ráno bral aj Jamieho. Sammyho som už dlho nevidela, ale to bolo normálne, keďže väčšinu času zostával na klinike.

Nechcelo sa mi ísť autobusom, v takýto krásny deň som sa potrebovala prejsť. Nasadila som si slúchadlá a pustila hudbu. Keď mi uši zaplavili nádherné tóny, tak som s ešte väčšou radosťou pokračovala rezkým krokom. Dúfala som, že si nezačnem spievať. Keďže som nemala poriadne hudobný sluch, ľudia by sa nepotešili. Nechcela som im pokaziť tento deň. Usmiala som sa na skupinku dievčat. Každá v rukách držala zmrzlinu. Snažili sa ju rýchlo zlízať, pokiaľ sa neroztečie.

Pridala som do kroku, keď skončila pomalšia pesnička a nahradila ju iná. Tešila som sa, keď uvidím Avu, od rána bola sama. Dúfala som, že vydržala a nerobila hlúposti.

S Benom som sa nevidela už niekoľko dní. Mal toho tak veľa v práci, že sme si len volali, a to bolo tiež predvčerom.

Na to, že bol stred týždňa, ľudí v meste bolo pomenej. Asi bola drvivá väčšina zahrabaná v práci. Deti sa asi hrali na pieskoviskách a niekoľko študentov dokonca mohlo študovať. Ja som už aj začala pracovať na tej seminárnej práci o koňoch. Nebolo to až také náročné, ako som aj myslela. Mohli nám dať oveľa ťažšiu a nedostupnejšiu tému.

Keď som zbadala byt, pobehla som. Tešila som sa na to, že si aj oddýchnem. A hlavne, že si vyzujem hnedé sandále na hrubom podpätku. Už ma v nich omínali chodidlá.

Vyviezla som sa na piate poschodie a v ruke som mala prichystané kľúče, ktorými som si odomkla. Hneď sa začala okolo mňa motať Ava, ktorá rýchlo vybehla z mojej izby, keď počula šramoť a hrkotanie kľúčov v zámke. Chvíľku som sa jej venovala a potom som sa šla prezliecť. Kabelku som položila na posteľ. Zostala som bosá, pretože si moje nohy museli oddýchnuť.

Zamierila som do kuchynky, nutne som si potrebovala niečo spraviť na jedenie. Mala som len raňajky a ten drink, ktorý bol našťastie nealkoholický, inak by mi už udrel do hlavy.

Otvorila som Zacharyho chladničku, aby som preskúmala, čo sme mali v ponuke. Nebolo tam bohviečo, skôr veľa zeleniny, ale inak nič poriadne. Skúsila som teda mrazničku. Tam nebolo naozaj nič, ak som nerátala jeden malinový nanuk. Preto som ju zabuchla, vybrala som sa do komory. Našla som múku, práškový cukor a kakao. Všetko som zobrala a položila na kuchynský pult. V chladničke som našla ešte jedno vajce. Dobre, z toho by niečo mohlo byť.

Vytiahla som veľkú misku a vysypala do nej potrebné množstvo múky. Pridala som cukor a dve polievkové lyžice kakaa. Podarilo sa mi nájsť aj kypriaci prášok, ktorý mal Zachary na vrchnej poličke. Čudovala som sa, že ho mal, to nepopieram, pretože som si nevšimla, že by piekol.

Keď som do toho išla pridať vajíčko, počula som, ako mi zvonil telefón. Mala som ho ešte v kabelke, tak som si šla poň. Ruky som mala špinavé od múky, tak som sa snažila ničoho nedotýkať. Opatrne som vybrala telefón a pridržala si ho pri uchu.

,,Nemám veľa času, ruky mám celé od-" začala som natešene rozprávať. Myslela som, že mi volal Ben.

,,Dcérka," prerušil ma jej hlas.

Povzdychla som si a asi stýkrát som si vynadala za to, že sa nepozerám, kto mi volal. Tieto hovory boli stále o tom istom a už ma to unavovalo. Prešla som do kuchyne, aby som jednou rukou miešala pripravenú zmes a druhou som si pridržiavala telefón. Nehovorila som nič, nemala som náladu, čakala som, čo mi povie.