Prahnutie

|34.| Prax sa mení na horor

Prax sa nám začala už pred pol hodinou a Zacharyho nikde. Mne samej to neprekážalo, lenže Ashton začínal byť nervózny. Vravel, že sa mu to ešte nikdy nestalo, že jeho práca bola jeho druhým domovom. Tomu som rozumela, pretože za ten čas, čo sme spolu bývali, som to spoznala.

,,Nechápem, prečo naňho čakáme," znudene poznamenala Celine.

Pozerala si svoje neónové nechty. Rukavice klasicky nemala na sebe. Nevedela som, z čoho jej dajú hodnotenie, keďže nič nerobila.

,,Už som tu!"

Dnu vošiel Zachary, vlasy mal strapaté, akoby sa nečesal, čo bolo pravdepodobné. Okolo krku mu visel stetoskop, za ním kráčal Jamie aj Sammy a ja som sa k nim nadšene zohla. Oboch som pohladila za ušami.

,,Prepáč, Ashton, zaspal som," ospravedlnil sa veterinár.

Nadvihla som obočie, to bolo naozaj zvláštne. Bolo pol dvanástej. Ráno som bola na seminári, vtedy ešte spal, ale myslela som, že dovtedy bude už hore. Ale čo ma po tom, nebola to moja vec.

,,Vybavili sme jedného pána s králikom, ale dievčatá sa potrebujú prihlásiť do systému. Spravíš to?" objasnil Ashton, prečo sme naňho vlastne čakala.

Inak by sme mohli pracovať normálne, nebyť toho, že Zachary mal ako jediný prístup k našim študentským účtom. Celine sa postavila vedľa neho a nakúkala mu do počítača.

,,Prečo má hentá lepšie hodnotenie ako ja?" osopila sa naňho a ukázala na mňa prstom ako päťročné dieťa.

Nebola som prekvapená, že som mala vyššie hodnotenie, nech to znelo akokoľvek namyslene. Veď ona tu aj tak nič nerobila, iba na všetko frflala.

,,Moja milá, ty by si mala byť rada, že vôbec dostaneš nejaké body za prax," ohlásil sa Ashton.

Vedela som, že ju nemal v láske, bolo to očividné, ale tentoraz mu už zrejme rupli nervy. Celine na to už nič nepovedala a my sme sa pustili do pracovnej rutiny.

Ja som dezinfikovala striekačky, Ashton volal pacientov a väčšinu dňa sedel za počítačom, Zachary vybavoval pacientov, sem-tam som mu pomáhala chytať zvieratá, keď ich očkoval, a Celine postávala obďaleč a neustále sa mračila.

Dnu vošiel ďalší pacient so štvormesačným huskym. Ashton si vyhľadal meno v systéme a Zachary fenku prehliadol. Takto to stále pokračovalo. Postupne som už nemala čo robiť. Celine si už pre istotu aj sadla, náhodou, aby ju neboleli nožičky v tých neskutočných podpätkoch.

,,Hej, Peyton."

Obzrela som sa, či naozaj dobre počujem, ale môj sluch ma neklamal. Celine sa mi práve sama od seba prihovorila a dokonca ma oslovila menom. To sa tak často nestávalo, ak vôbec.

Odobrala som sa teda za ňou, aj keď som mala práve robotu. Ashton bol vonku pred ordináciou, myslím, že sa rozprával s nejakým známym. Zachary sedel za počítačom a niečo doň naliehavo písal.

Nerozprával sa so mnou, ak nemusel, teda, radšej mi nevenoval ani pohľad. Ale keď sa nám už náhodou stretli, tak sa odvrátil, ale vždy som v jeho očiach zbadala... smútok? Alebo som si to možno len predstavovala.

Čakala som, že možno bude chcieť poradiť, že sa spamätala a neštuduje veterinu len pre zábavu. Avšak hlboko som sa mýlila.

,,Mohla by si sa tu prestať vytŕčať?" štekla po mne.

Nerozumela som, čo tým myslela. Na rozdiel od nej som mala oblečené obyčajne bledomodré džínsy a čierne tričko s nápisom. Cez to som mala prehodený biely lekársky plášť. Fakt som netušila, o čom mlela.