Prahnutie

|08.| Melanchólia

Začínala som sa cítiť ako piate koleso na voze. Bývala som stále s chalanmi, pretože sa mi ešte nič nepodarilo zohnať, ale cítila som sa medzi nimi stiesnene. Ubehol jeden dlhý týždeň, odkedy sa Scott vrátil, a ja som nebola schopná nájsť si podnájom.

Chalani sa síce ponúkli, že si tu môžem nechať Avu, ale o tom som nechcela ani počuť. Kam idem ja, tam pôjde aj ona, bez debát. Lenže to som netušila, že veľa ľudí bude mať problém zdielať byt so psom.

Benjamin sa zatiaľ zoznamoval so Scottom a ako som ich pozorovala, zistila som, že si boli neskutočne podobní. Napríklad som si všimla, že ani jeden nevedel variť, preto som sa toho chopila a cítila sa byť aspoň trošičku užitočná. Obaja ešte obľubovali hry, takže väčšinu času posedávali na pohovke a stávali sa závislými. Preto som zakročila a aspoň raz som ich vyhnala vyvenčiť Avu.

Svoj voľný čas som trávila za počítačom a zúfalo som niečo hľadala. Dokonca som sa nepozerala ani na cenu, dôležité bolo niečo nájsť. Aj keby som to mala splácať do konca života. Aj keď bol Scott veľmi tolerantný, vrátila som mu izbu, pretože už aj to mi bolo blbé a ja som prespávala na gauči. Do toho sa začal montovať Benjamin, ponúkal mi svoju izbu, ale bola som neoblomná a trvala na svojom. Beztak som ich obmedzovala a neustále im chodila za zadkami.

Lenže to sa však malo zmeniť, keďže mi o pár týždňov začínala škola. Ani s tým som sa nevedela stotožniť, hľadať si nových priateľov, naplno sa učiť. Vedela som, že to bude úplne iné než stredná škola, kam som chodila s radosťou, keďže sme s Aidenom chodili na rovnakú. Keď som nad tým premýšľala, neozval sa mi už tri dni. Nebolo to nič nezvyčajné, celé leto brigádoval, ale vždy sa snažil popriať mi sladké sny a mne sa potom lepšie zaspávalo. Nebavili sa sme ani o tom, kedy zasa priletí, len sme si od jeho poslednej návštevy párkrát napísali, nič viac. Nebrala som to tragicky, počas tých troch dní musel mať toho veľa, preto mi nestíhal ani písať.

Konečne som sa posadila a utrela si spotené čelo. Vonku zasa pálilo slnko a ja som sa len modlila, kedy tieto horúčavy prestanú. Niežeby som nemala rada teplo, ale niekedy to počasie preháňalo.

Ben so Scottom sa niekam vyparili, pravdepodobne chceli mať chvíľku pre seba, preto mi ani neoznámili, kam išli. Bolo mi to však ukradnuté, mne stačilo, že som mala dom pre seba. Doteraz som upratovala, aby som sa necítila taká zbytočná. Do skleneného džbánu som spravila limonádu a naliala do nej trošku citrónovej vodky.

Práve som držala pohár, aby som si odpila, a klikala na ďalšie inzeráty. Ava mi spala pri nohách a veselo odfukovala. Vyskočila mi reklama, že niekto predával karavan v zachovalom stave a ja som bola taká zúfalá, že som nad tým chvíľu rozmýšľala. Napokon som sa nad tým len zasmiala a klikla na krížik pre zrušenie stránky. Mala som chuť sa rozplakať, až tak som klesla, ale nakoniec som zo seba nedostala ani jednu slzu.

Na kuchynskej linke som nechala položený telefón, ktorý sa rozhodol zvoniť. Postavila som sa, aj keď to šlo ťažko so stŕpnutými končatinami a bez toho, aby som sa pozrela na meno volajúceho, zdvihla som. To bola moja chyba, že som sa nepozrela, pretože by som to za žiadnych okolností nezdvihla.

,,Mladá dáma, nemala si byť už doma?!" zvrieskla na mňa ctená matka a ja som prekrútila očami.

,,Už keď sme spolu volali naposledy, prízvukovala som ti, že sa domov nevrátim, mama. Onedlho mi začne škola a ja nemám potrebu riešiť ťa. Zbohom," zrušila som a v momente si vypla telefón.

Srdce mi búšilo ako na pretekoch, ruky sa mi ešte triasli od poslednej udalosti a s beznádejou som sa zviezla na zem. Dlane som si priložila na tvár, ktorá horela, a začal ju máčať príval sĺz.

V tej sekunde sa otvorili vchodové dvere a dnu napochodovali chlapci. Scott držal nákupnú tašku a Ben kartónové krabice, z ktorých som zacítila syrovú pizzu. Rýchlo som sa postavila, ale aj tak si ma stihli všimnúť. Popotiahla som nosom a opakom ruky si zotrela slzy. Ale keďže som s Benom trávila voľný čas odjakživa, spoznal, že je niečo zle.

,,Peyton, čo sa stalo?" podišiel ku mne a cestou podával krabice Scottovi.

Pokrútila som hlavou, že o tom nechcem hovoriť a opäť som smrkla.

,,Tak ja vás nechám, decká," ozval sa majiteľ domu a zavrel sa do svojej izby. Benjamin mi chytil ruku a stisol ju.

,,Prosím ťa, hovor so mnou," dožadoval sa a uprene sa na mňa díval.

Znova som pokrútila hlavou, nemala som silu to riešiť, len som nechala voľný priebeh slzám. Tie mi zahmlievali zrak, že som ledva videla a nos sa mi zapchával.

,,No tak, srdiečko, nerob mi to," pokračoval ďalej môj najlepší kamarát.

Teraz ma už objímal, paže mal okolo môjho tela a hladil ma po chrbte. Vedela som, že mu tým ubližujem, preto som so zachrípnutým hlasom vyriekla.

,,Mama."

To bolo jediné slovo, ktoré som zo seba dostala a opäť som sa zmohla na plač. Vždy som takéto situácie zvládala s chladnou hlavou, ale už bolo toho na mňa moc. Len Ben ako jediný vedel, čo všetko som si prežila, čo všetko pre mňa znamenalo to prijatie na školu.

,,Ššš, to bude dobré, Peyton. Ona tu nie je, si tu so mnou," tíšil ma naďalej.

Postupne sme sa premiestnili do jeho izby, kde ma uložil do postele. Stále som ale plakala, nedarilo sa mi zastaviť tie zradné slzy, prichádzali nové a nové.

,,Ďakujem, čo pre mňa robíš, Ben. Ani si nevieš predstaviť, čo pre mňa znamenáš. Ľúbim ťa," vydolovala som zo seba cez slzy a plač.

On ma ešte tuhšie objal a v očiach sa mu tiež zjavili slzy.

,,Neplač kvôli mne, prosím ťa," požiadala som a palcom som mu ich zotrela.

Už sme boli zvyknutí na takéto prejavy, poznali sme sa predsa odmalička a ja nikdy nezabudnem na to, ako stál pri mne v tých najhorších chvíľach.

,,Neplačem kvôli tebe. Plačem s tebou," šepol a aj keď som bola uplakaná, dokázala som sa usmiať. A to len kvôli nemu.

Už niekoľkokrát som ďakovala všetkým, že mám takého úžasného kamaráta, ktorý ma za nič na svete ešte neopustil. A budem ďakovať ešte dlho, pretože nikdy nepochopím, čím som si ho zaslúžila.

Pekného Mikuláša prajem!🎅
To je zvláštne, keď sa tu objavím po viac ako mesiaci, čo? Mrzí ma, že som vás zanedbávala, ale škola a lenivosť vyhrávali.
Čo vravíte na novú časť? Ak tu teda ešte niekto zostal😅
Baruš