Prahnutie

|15.| Mrkvové dievča a blonďavý anjelik

,,Mrkvové dievča?"

Zachary sa na mňa zadíval, očividne nechápal. Popravde, ja by som bola tiež mimo, keby som nevedela, o čo ide. Pes po jeho boku zaštekal. Sklonil sa k nemu a pohladil ho medzi ušami.

,,Pokoj, Sammy."

Milly bola ticho, na prsty si natáčala blonďavé kadere. Keď som znova počula dávenie, pobrala som sa dnu, aby som pomohla svojmu priateľovi.

,,Si v pohode?" sklonila som sa k nemu.

Nič zo seba nedostal, tak som ho chytila za ruku, ktorú som si chcela prehodiť cez seba.

,,Počkaj, pomôžem ti," navrhol veterinár, keď sa odrazu pri mne objavil.

Nemecký ovčiak, ktorého nazval Sammy, stál obďaleč a malá Milly ho škrabkala.

,,To nie je nutné," namietala som a zároveň krútila hlavou.

,,Peyton, však to je normálne," nebral na mňa ohľad a sám ho podoprel.

Zbadala som, že mal na sebe ešte biely pracovný plášť a cez krk prevesený stetoskop. To som si všimla, že sa mu často stávalo. Očividne na to zabúdal. Možno budem aj ja raz taká, ktovie.

Pomohol mi teda s Aidenom, ktorého stále napínalo. Odviedli sme ho do kúpeľne, presnejšie nad misu záchoda. Zložil sa na zem a zaskuvíňal. Vtedy mi ho prišlo ľúto, stále som ho ľúbila a malá hádka to nedokázala zmeniť. Kvokla som si k nemu, nemohla som mu ani držať vlasy, ako som to robila kamarátkam na strednej škole, ale aspoň som tu preňho bola. Pohľadom som mu naznačila, že to už zvládnem, a tak sa Zachary odpratal. Medzitým som počula, ako sa toho anjelika vypytoval, kto je mrkvové dievča. Dúfala som, že sa to neujme, a nezačne ma tak volať aj on. Ale predsa len je to dospelý muž, ktorý by si to nedovolil.

,,Peyton?" dostal zo seba Aiden horko-ťažko.

Chcel sa narovnať, ale to ho len znova naplo a už objímal záchod, akoby to bola preňho najdôležitejšia vec na svete. A myslela som si, že aj momentálne bola.

,,Nerozprávaj, potom mi to povieš," šepla som a upokojujúco ho pohladila po chrbte.

Onedlho za nami prišla Ava, ktorá sa mi skrútila okolo nôh, a začala poťahovať ňufáčikom, akoby sa jej to, čo cítila, nepáčilo. Musela som jej dať za pravdu. Aiden bol až smrteľne bledý, vlasy sa mu lepili na čelo aj spánky a celý bol zoslabnutý. Pomohla som mu na nohy, vopred som sa uistila, že zvládne po nich kráčať, ale stále som ho podopierala. Nemohla som riskovať, aby sa tu niekde zosypal alebo rozpleštil. Podarilo sa mi ho uložiť do postele a to, dokonca, bez nejakých väčších problémov. Keď som opúšťala izbu, zatvorila som za sebou dvere.

Milly bola rozvalená na pohovke, Sammy ležal vedľa nej, čo som bola prekvapená. Keď som podišla bližšie, postrehla som, že bol na pár miestach šedivý, aj vyzeral zostarnuto, ale stále pôsobil statne a mohutne.

,,Mrzí ma, že si toto musel vidieť," ospravedlnila som sa Zacharymu, keď som ho našla sedieť v kuchyni. V rukách zvieral veľký modrý hrnček, ktorý mu tak úžasne ladil s očami.

,,Ale nemá ťa čo mrzieť. Nič sa nestalo," usmial sa, odchlipol si a položil ho na stôl.

Vtedy som mala možnosť uvidieť niečo zvláštne. Tetovanie. Zachary mal tetovanie. Páni, to by som naňho nikdy nepovedala. Nenápadne som žmúrila, aby som to dokázala prečítať.

Mia.

Nič viac, nič menej.

Niekoho meno.