Prahnutie

|16.| Bobrík mlčanlivosti

Práve mi kanvica ohlásila, že voda je už zovretá, tak som vzala tri šálky zo skrinky a položila ich na drez. Do jednej som vložila vrecúško ovocného čaju a do zvyšných dvoch som nasypala kávu. Dúfala som, že Zachary pil kávu, ale minule sa mi zazdalo, že áno. Aiden ju neznášal, ale našťastie som tu našla aj čaj.

Na hlave som mala ledabolo stiahnutý drdol, ešte stále som poriadne nevstala, najradšej by som sa vrátila do postele. Aiden ešte spal, počula som ho mierne pochrapkávať. Obaja sme sa tlačili na mojej posteli, ale nemala som to srdce ho poslať spať na gauč. Zachary sa včera vrátil o jedenástej. Dlho im trvala operácia, čo sa dalo čakať, keďže šlo o viacnásobnú zlomeninu. Povedal mi, že sa všetko dobre podarilo, a psík bude vedieť chodiť. Ešte hodil Milly domov, na ktorú sa už rodičia tešili. Teraz ešte spal, Jamieho tuším nechal na klinike, ale Sammy tu stále bol. Akurát som ho spomenula a onedlho sa odsunuli dvere na jeho izbe. Do kuchyne sa za mnou došuchtal Sammy.

,,Ahoj," pozdravila som ho a natiahla k nemu ruku.

Okamžite začal vrtieť chvostom a zdvihol ku mne hlavu. Rozmýšľala som, čo by som mu dala jesť, nemala som šajnu, kde Zachary skladoval psie granule. Preto som potichu vošla do svojej izby, Sammy mi bol v pätách, a tak, aby som nezobudila svojho priateľa a Avu, začala som hľadať granule, ktoré som mala pre tú moju kokeršpanielku. Zobrala som zopár do hrsti a opustila som miestnosť. Nemecký ovčiak cupital za mnou, akoby vedel, čo sa chystalo. Tých zopár granúl, čo sa mi podarilo ukoristiť, som mu hodila do misky, ku ktorej sa nadšene rozbehol.

Ja som sa posadila na stoličku, aby som si vychutnala kávu a trošku sa prebudila. Musela som dnes vnímať, keďže som šla prvýkrát do školy. Poriadne som sa bála, ale nemala som na to dôvod. Nadviazať kontakty som dokázala takmer kedykoľvek a kdekoľvek, učenie ma bude baviť, mnoho vecí som už vedela. Ale stále som mala taký divný pocit. Možno kvôli tomu, že som šla do nového prostredia, alebo že si budem musieť zvyknúť na nový systém, prednášky, seminárne práce a rôzne iné projekty.

Káva mierne zaúčinkovala, už sa mi nezatvárali oči a nezívala som každú sekundu. Čakala som, kým sa prebudí Aiden. Včera som mu kúpila letenku späť, aby sa mohol vrátiť domov. Síce sme si to absolútne nevyriešili, ale už to, že za mnou cestoval takú diaľku, som brala ako pokrok. Nevedela som, či dnes Zachary vstával, preto som sa rozhodla mu zaklopať. Svoj hrnček som si umyla a schovala naspäť do poličky.

,,Si hore?" spýtala som sa pošepky, keď som mu trochu pootvorila dvere.

Práve si obliekal tmavomodré tričko, takže som mala zasa možnosť pokochať sa jeho svalmi.

Sakra, Peyton!

,,Áno, dobré ránko," pozdravil ma a neriešil, že som mu vpadla bez pozvania do izby.

Tričko mu nádherne oboplo telo na tých správnych miestach a ja som netušila, prečo naňho tak zízam. Musela som sa čo najskôr spamätať, veď som vo vedľajšej izbe mala priateľa.

,,Spravila som ti kávu," vyriekla som po dlhšej chvíli ticha a ani som mu nezaželala dobré ráno.

,,Ďakujem, to je od teba milé."

Už som ho nechala osamote a radšej som sa pobrala do vlastnej izby. Zavrela som za sebou. A skoro ma porazilo, keď som našla Aidena sedieť na posteli.

,,Láska," zatiahol, keď ma zbadal a na tvári sa mu zjavil úsmev.

Ja som sa na to nezmohla, ale prekusla som to jeho oslovenie. Jasne som mu to v nedávnom telefonáte zakázala, keď sa mienil správať ako hajzel. Bola som si vedomá, že som často menila nálady, ale sama som nevedela, čo som mala od neho očakávať. Najprv si myslel o mne a Zacharym bohvie čo a potom ma tu nazýval takými peknými prezývkami.