Prahnutie

|18.| Zabudnutá štrúdľa

Keď som už bola doma, ešte raz - no dobre, nie raz - som sa zadívala na tú fotografiu. Bol na nej pridaný škaredý efekt, ale to nebolo to, čo ma trápilo najviac. Aiden mi za túto návštevu nepovedal ani jedného pekného slova a keď som ho posadila na lietadlo, tak objavím túto jeho kolegyňu. Nerozumela som, kde nabrali čas, aby sa na brigáde odfotili. Keď som ja pracovala, na mobil som ani nepomyslela. A keby som toto videla skôr, tak by som mu ani tú letenku nezaplatila.

Niekedy som sa správala ako hlupaňa, možno som stále žila v tej rozprávke a nepozerala sa na skutočnosť. Na krutú realitu.

Keď som počula v zámke zaštrngotať kľúče, odložila som telefón na posteľ a ani som nevedela prečo, ale šla som privítať majiteľa. Ako prvý vbehol dnu Jamie, a keď ma uvidel, najprv zaujal obranný postoj, lebo sa snažil chrániť svojho pána, ale potom už začal vrtieť chvostom a skoro ma prevalil. Zaštekal, keď som ho odsunula, aby som naozaj neskončila zadkom na podlahe.

,,Tiež ťa rada vidím," povedala som mu do ucha maznavým hlasom, ako keď sa rodičia rozprávajú s deťmi.

Potom som sledovala Zacharyho, ktorý si zložil všetky tašky, kľúče hodil do misky a odkopol topánky. Pribehla som mu na pomoc, pretože bol asi v potravinách, čo som usúdila podľa igelitového vrecka.

,,Ako bolo v práci?" spýtala som a vážne ma to zaujímalo. Pokiaľ som vykladala veci do chladničky alebo ich ukladala do skriniek, on rozprával.

,,No a potom za mnou prišla ešte raz Celine a chcela ma pozvať na rande," dokončil Zachary svoj dlhý monológ.

Ja som krájala papriku na drobné kúsky, on paradajku. Ponúkla som sa, že spravím šalát s mojím špeciálnym dresingom.

,,Počkať, čo si to predtým povedal?" zdalo sa mi, že som počula niečo o tej umelej bábike, ale možno som si to len namýšľala. Hodila som už nakrájanú papriku do veľkej misky. Nebola zasa až taká veľká, ale žiadnu väčšiu tu nemal.

,,No o Celine, že-"

Prerušila som ho: ,,A to som si myslela, že sa mi zdalo. A čo si jej odpovedal?"

,,Nie. Jasné, že nie," odvetil a mykol plecami. Už som to dievča ľutovala, musela sa cítiť príšerne.

Aj pri jedení sme sa rozprávali, cítila som sa lepšie, keď som o ňom niečo viac vedela, že sme mali aj čo-to spoločné. Ani po večeri sa mi Aiden neozval, dokonca mi neodpísal na tri správy, čo som mu už stihla poslať. A boli dosť emotívne a keby som ich mohla vymazať, urobila by som to.

Na Instagram som sa bála aj pozrieť, aj keď mi bývalé spolužiačky písali, aby som si pozrela fotku, kde ma označili. Ale bola som slaboch, preto som to radšej odkladala. Kdesi v podvedomí na mňa vyskočila myšlienka, že by som mohla nájsť viac takých fotiek.

Ava spokojne spala, už bola vybehaná, kvalitne som ju unavila. Zachary práve odskočil vyvenčiť Jamieho, takže som mala chvíľku pokoja. Čo na jednej strane nebolo vôbec dobré, pretože som premýšľala. A keď som to robila, zovšadiaľ šli na mňa negatívne myšlienky. Zazvonil mi telefón a keď som na displeji uvidela napísané mama, v slabej chvíľke som jej zdvihla.

,,Peyton," začala plačlivým hlasom a mne na okamih zamrelo srdce.

,,Čo sa stalo, mami?"

Tým oslovením som ju už nejaký ten čas nenazvala a ani teraz som nemala na to dôvod.

,,Chýbaš mi..." začala. Počula som, že niečím šuchotala, až sa nakoniec napila.

,,Zasa piješ?" zisťovala som už s ostrejším tónom hlasu.