Prahnutie

|22.| Rum preberá velenie

Neprešlo ešte ani dvadsaťštyri hodín od môjho rozhovoru s mamou. Vlastne som prevažne rozprávala len ja a ona nemala inú možnosť, len ma počúvať. Plakala som ešte dlho, Zachary sa so mnou presunul do mojej izby. Horko-ťažko sa mu podarilo ma uložiť do postele. Sama som nevedela, prečo som toľko vzlykala, ale nedokázala som prestať. On bol však taký trpezlivý, že sa neodtiahol, keď som ho ťahala za premočené tričko od mojich sĺz. Nenamietal, keď som ho prosila, aby so mnou večer zostal. Ani v tomto som nemala tušenie, prečo som to spravila. Dokázala som si priznať, že ma priťahoval.

Ale že som ho donútila spať so mnou v jednej posteli?

Čo sa to so mnou dialo?

Zobudila som sa na otrasné zvonenie budíka. Strhla som sa zo spánku, vlasy mi zostali uväznené pod Zacharyho rukou a mňa to zabolelo. On sa tiež rýchlo posadil a rozbehol sa do svojej izby. Tam mal zrejme položený telefón, z ktorého hučala tá neznesiteľná hudba. Potom sa už nevrátil.

Zostala som ešte v posteli a až keď som započula buchnutie dverí, odvážila som sa postaviť. Dnes som nemala žiadnu prednášku, takže som chcela zostať doma a nerobiť absolútne nič. Na nočnom stolíku som si našla telefón, kde mi ho asi Zachary odložil. Odpísala som pár kamarátkam zo strednej, poslala zadanie seminárky jednému spolužiakovi a prečítala si správu od kolegyni.

Napokon som sa nalogovala na Instagram, aby som pozrela, čo bolo nové vo svete celebrít. Dala som srdiečko na fotku Scotta s priateľkou. Boli síce zozadu, ale snímka sa im naozaj vydarila. Nemohla som sa dočkať, keď ju spoznám aj osobne. Polajkovala som ešte ďalšie fotky známych, hercov a spevákov.

Klikla som na jeden profil, z ktorého bola komentovaná fotka. Zaujímalo ma, ako vyzerala tá osoba, keď tak nechutne urážala danú herečku. Okamžite ma naplo. Naozaj mi zostalo zle z toho, čo som videla. Prsty sa mi triasli, takže keď som sa pokúšala zobraziť fotografiu, nepodarilo sa mi to na prvý pokus. Zahromžila som totálne vytočená. Nevedela som, čo to malo znamenať.

To sa potrebovali všetci otočiť proti mne?

Slzy som vyčerpala včera večer, teraz som mala suché oči a zahmlený zrak. Zažmurkala som, ale ani to nepomohlo. Nedokázala som ani poriadne udržať ten mobil, až tak sa mi triasli ruky. Bola som rozrušená a veľmi šokovaná. Zhlboka som sa nadýchla, musela som sa upokojiť. Toto som musela vstrebať s chladnou hlavou. Nemohla som do toho pliesť emócie zo včera. Odvtedy som bola nejaká vykoľajená.

Vydýchla som zadržiavaný vzduch a s povzdychom som sa pozrela na fotku. Dostala som sa na nejaký profilový účet dievčaťa. Pred štyrmi hodinami tam bola pridaná fotka s popisom hrdličky. A k tomu pridané tri srdcia. Bolo mi zle, neskutočne a nemožne zle. Na fotke bol Aiden.

Môj priateľ.

Hádala som, že teraz už bývalý.

Vedľa neho sedela čiernovlasá dievčina, nebolo jej veľmi vidieť do tváre, ale bolo mi jasné, že účet patril nejakej jej kamarátke, a strkala mu jazyk do úst. Tvárili sa, že sa bozkávajú a náramne si to užívajú. Mala som sto chutí hodiť telefónom o stenu, len aby som sa na tú dvojicu nemusela dívať. Vtom som dostala lepší nápad. Zúrivo som hľadala v kontaktoch jeho číslo, dokonca, som si ho uložila ako moje všetko.

Ako som mohla byť taká zaslepená?

,,Láska, som v práci. Večer ti zavolám," ozval sa do mobilu jeho odporný, klamársky hlas. Chcelo sa mi zvracať.

,,Tú lásku si strč niekam hlboko do zadku, ty sráč. A vymaž si ma zo svojho života," zasyčala som a dávala mu najavo, ako veľmi som ním pohŕdala.