Prahnutie

|41.| Túra, Benove zranenia a dážď

Neviem, koho to bol nápad, ale už teraz som vedela, že bol debilný, nepremyslený a znova... debilný.

Kráčala som vedľa Bena, ktorý sa skôr plazil. V tvári bol celý červený, myslím, že ako väčšina z nás.

,,Nemôžete spomaliť?" frflal.

Podľa mňa ho nikto nepočul, ja sama som ledva dýchala, ústa som mala dokorán a cítila som sa ako pes, keď nahlas dychčí s vystrčeným jazykom.

,,Ja vás tu počkám," navrhla Naomi, ktorá zostala stáť pod nami na nejakom výbežku.

,,Ale netrep hlúposti. Keď to dal Benjamin, ktorý je opitý ešte aj teraz, dáme to všetci," upokojovala som ju.

Musela som sa rukami podoprieť o stehná, ako som ťažko dýchala. Dobre, uvažovala som, že Naomi nemala až taký zlý nápad. Mohla by som tu s ňou zostať.

,,Zostanem s vami," ozvala sa Hanna, ktorej opálená tvár sa červenala.

,,Zlatko, nezvykneš piť, takže to musíš rozchodiť," namietal ihneď Scott.

,,Ľudia, už je to jedno. Sme v polovici turistickej trasy, už nie je cesty späť," vyhlásil Zachary.

Tipovala som, že ten nevypil ani kvapku alkoholu, preto sa mu tak dobre kráčalo. Aj keď, nemohla som si byť istá.

,,Chcem ísť domov a spať," fňukal môj najlepší kamarát.

,,S tým sa stotožňujem," súhlasila Naomi, ktorá stále stala, ani sa nepohla.

,,No poďme, banda. Kto bude prvý na vrchole, získava..."

Nestihla som ani dopovedať a niektorí sa rozbehli. Mne sa tenisky zaborili do blata, čiže som sa musela lepšie odraziť, ale stálo to za to. Síce som skoro skončila na zadku, ale ustála som to aj s alkoholom v krvi.

Hlava sa mi krútila ako nikdy a už teraz som ľutovala všetok vypitý alkohol. Onedlho ma predbehla Naomi, ktorá predtým zaostávala o dosť veľký kus.

Už bola skoro pri Benovi, keď sa ten zrazu potkol o vytŕčajúci kus koreňa. A potom s celou svojou gráciou padol na hubu. Všetci sa otočili, keď počuli ten rachot, iba ja ako správna najlepšia priateľka som spustila hlasný smiech.

,,Ben? Si v poriadku?" zohla sa a opatrne mu nadvihla hlavu.

Dolu zbehol aj Zachary so Scottom, ktorí boli už popredu. Hanna sa už skláňala nad zraneným ako Naomi.

,,Mohla by si sa prestať smiať?" požiadal ma Zachary, keď ma uvidel.

Stále som totižto bola v tej istej polohe a v lese sa všetko ozývalo.

,,Ale prosím ťa, nič mu nie je. Keby si videl, ako sa on smial mne, keď som si rozbila hlavu," znova som sa uchechtla.

Zachary sa k nemu sklonil ako dievčatá. Pribehla som k nim aj ja s mobilom v ruke. Toto muselo byť zaznamenané. Zapla som kameru, aby mi neušiel ani ten najmenší detail.

,,V pohode?" spýtal sa ho Zachary, keď sa Ben horko-ťažko posadil.

Zaúpel, z úst vypľul krv a usmial sa do kamery.

,,Dúfam, že mi to potom pošleš," usmial sa s krvavými zubami.

,,Nie, to ide hneď na Instagram," znova som sa zasmiala.

Škoda len, že som nemala signál a ani dáta mi nešli. Benovi som však nič nepovedala, tvárila som sa, že to dávno videlo stovky ľudí.

Zachary, ktorý ako jeden z mála vedel ošetrovať, aj keď len zvieratá, očistil Benjaminove rany. Síce sme nemali potrebné pomôcky, pretože veď na čo by si dospelí ľudia brali obväzy a leukoplasty na bezpečnú túru?