Prahnutie

|25.| Obklopení zvieratami

Čakalo sa už len na mňa. Na moju obranu som sa musela priznať, že sa to nestávalo často. Obúvala som si jednu tenisku, pričom som skackala na druhej nohe, na ktorú som si nestihla natiahnuť ponožku.

,,Dofrasa," zašomrala som, keď som si uvedomila ten fakt.

Zachary ešte spal, aspoň, čo som si domyslela, keď bolo v byte ticho, a ja som bola hlučná asi ako stádo slonov.

Navyše, bolo ešte šero, takže som ledva videla. Potrebovala som nájsť ponožku, nech už bude akejkoľvek farby. Našla som ju na zemi, musela mi vypadnúť počas cesty na chodbu. Rýchlo som si ju navliekla, opäť som docupitala k druhej teniske a obula si aj tú. Počas toho som sa samozrejme zadýchala. Maličký batoh som mala položený na botníku, vedľa neho ležal telefón a kľúče. Už som sa chystala všetko schytiť a vytratiť sa z bytu, lenže tichým priestorom sa ozvalo moje známe zvonenie Rumours.

,,Sakra!" zakliala som snáď po tisíci raz.

Rýchlo som klikala na červené tlačidlo. Volal mi Ben. Našťastie sa mi ho podarilo zrušiť. Lenže to by nebol môj najlepší kamarát, keby mi znovu nezavolal.

,,Už idem!" zhúkla som, keď som namosúrene zdvihla. Už-už som zamkýnala byt, keď som započula otváranie dverí.

,,Peyton?" ozvalo sa rozospato.

Vykukla som, aby ma videl.

,,Nechcela som ťa zobudiť, už odchádzam," povedala som mu pošepky.

Nevidela som ho zreteľne, len jeho tieň, ale po nočnej musel byť unavený a ja som ho zobudila po chvíli spánku. Zabuchla som dvere, utekala som dolu po schodoch a rýchlo som opustila bytový komplex. Pred vchodom čakalo na mňa auto.

,,Dobré ráno," pozdravili sa mi zborovo.

Keďže sa mi neušlo miesto vpredu pri Benjaminovi, musela som si sadnúť dozadu. Bola tam Naomi, s ktorou som sa nadšene uvítala.

,,Že sme sa ťa aj dočkali," pobavene zahlásil Scott, ktorý mi obsadil predné sedadlo.

,,Mrzí ma to, hľadala som ponožku," ospravedlnila som sa, na čo sa všetci začali smiať.

Ben už dávno vyštartoval, takže sme pomaličky míňali ulice mestečka Davis. S Naomi sme preberali hodnotenie našej seminárnej práce a ja som sa jej vypytovala na prax. Chodili sme tam celý minulý týždeň vkuse, takže sme nemali normálne vyučovanie ako prednášky a semináre. Ja som musela tých päť dní trpieť Celine, ktorá bola každým dňom horšia a horšia. Posledný deň dokonca prišla v minišatách. Nechápem. V takých, ktoré bolo bežne vidieť v baroch na ľahkých dievčatách.

,,No nehovor!" zareagovala Naomi, keď som jej to všetko dopodrobna líčila.

Chalani sa medzitým rozprávali o niečom inom, nepočúvala som ich, ale potom sme spoločne začali spievať pieseň, ktorá plynula z rádia.

⚕⚕⚕

Cesta netrvala dlho a ani som sa nenazdala, už sme parkovali. Benjamin pozatváral všetky okná a my sme sa postupne vyteperili z vozidla. Naomi mala so sebou menšiu kabelku, Scott veľký športový batoh, zatiaľ čo Benjamin išiel naprázdno.

,,Ty máš kde veci?" zaujímala som sa a kriticky si ho premerala. Bolo možné, že si ich zabudol doma.

,,U Scotta," odvetil pohotovo.

Prehodil si cezo mňa ruku, a tak sme kráčali k pokladniam. Kým sme sa tam došuchtali naším pomalým krokom, Scott už všetko zacvakal a my sme už len stihli zaregistrovať, ako zapínal pracku na peňaženke a ukladal ju do zákutia batoha.