Prahnutie

|20.| Nesprávne myšlienky

Ráno som skoro zaspala do školy, keďže som zostala na noc u Bena, ale našťastie ma hodil autom. Už som kráčala po schodoch do prednáškovej siene, mala som ešte dobrých sedem minút. Naomi už sedela na mieste a obsadila mi ďalšie, čo som jej po ceste písala, aby spravila. Profesor tu zatiaľ nebol, preto som sa zadychčane posadila.

,,Čo som zmeškala?" spýtala som sa, zatiaľ čo som si skladala okuliare.

Samozrejme, že sa mi museli zachytiť do vlasov, preto mi musela Naomi pomôcť. Zaskučala som, keď mi vytrhala značnú časť vlasov. Ospravedlňovala sa mi potom ešte dosť dlhú dobu, ale ja som len mávla rukou, že to nestálo za reč.

,,Nič si nezmeškala, akurát sa tu jeden chalan oblial," odpovedala mi na otázku a stíchla, keď sa zavreli dvere. A to dosť nahlas kvôli prievanu.

Profesor rýchlou chôdzou prešiel do stredu miestnosti. Niečo nám začal rozprávať a popri tom si ukladal papiere. Otvorila som zošit, aby som si začala písať. Moja spolusediaca už mala zapnutý notebook a otvorený textový dokument. Sedeli sme blízko okna, ktoré bolo otvorené a dovnútra prúdil čerstvý vzduch.

Zo včera som bola spálená ako už dlho nie, jasné, že som zabudla zbaliť opaľovací krém. Zachary mi tiež nemal požičať, pretože sa natreli na byte a nebrali ho so sebou. Benjamin bol na tom horšie, ten bol nielenže červený ako čerstvá paradajka, ale ešte si stihol aj obiť obe kolená. To je tak, keď ma chcel naháňať a strepal sa. Už dávno som sa tak schuti nezasmiala.

Už dlhšiu dobu som mala také smutné obdobie, ale vďaka Benovi som sa mala lepšie. Aspoň som sa mohla zabávať na jeho trapasoch. Milly ma celý čas oslovovala mrkvové dievča, nespomínala som si, či mi vôbec niekedy povedala mojím menom. Pravdepodobne nie.

Ešte stále som mala pred očami dokonalo vypracované telo Zacharyho a nech som sa snažila na to zabudnúť, nešlo to. To, ako ma pozoroval, sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Nešlo o to, že by som bola zaťažená na tehličky, ale keď sme hrali volejbal a on do mňa narazil, bola som vážne mimo. Dopadol na mňa, mne skoro vyrazilo dych, ale okamžite sa postavil. A to úplne stačilo, aby sa mi dostal pod kožu. Proste, keď sme sa ocitli telo na telo, išla som sa zblázniť. Keby sa ma niekto spýtal na meno, nevedela by som mu ho povedať.

Vedela som, že by som sa mala ovládnuť, že ma Aiden doma čakal - aspoň v to som verila. Páčilo sa mi však, aký bol Zachary starostlivý, hneď utekal pre lekárničku, aby Benovi očistil kolená, keď padol, aj keď to nebolo nič vážne. Podal mi Jamieho vôdzku a už ho nebolo. Zlatý retriever sa chcel rozbehnúť za ním, ale poriadne som sa zaprela, aby ma niekam neodtiahol. Milly bola vtedy vo vode, hrala sa s kamarátkou, ale občas som na ňu očkom pozrela, aby som sa uistila, že tam stále bola. Z myšlienok ma vytrhla až Naomi, ktorá do mňa drgla.

,,Peyton, dávaj pozor," sykla a ďalej upierala zrak na tabuľu.

Profesor k nám bol otočený chrbtom, pretože niečo písal. Zažmurkala som, aby som dostala tie predstavy z hlavy, aby som si vyčistila myseľ. Pozrela som na prázdne stránky zošita, kde som si nič nezapísala, keďže som slintala nad svojím spolubývajúcim.

Sakra, veď aj prax uňho budem robiť!

Vzdychla som, keď som si to uvedomila. Mala by som sa čo najskôr upokojiť. Černoška na mňa uprela hnedé oči, ale ja som len pokrútila hlavou. Hanbila som sa, kam sa uberali moje myšlienky. Mám predsa dvadsať rokov, mala by som sa spamätať.

Vzala som do ruky pero, zhodou okolností bolo od Aidena. Dostala som ho na devätnáste narodeniny. Profesor písal na tabuľu nejaké práce, ktoré budeme musieť spracovať. Dávala som teda už pozor, snažila som sa všetko napísať, aby som potom nestresovala. Dal nám zadanie seminárnej práce, každý sme mali rovnakú tému, mali sme si hľadať vlastné zdroje. Takto aspoň bude vidieť, kto opisoval. Zakázal nám, dokonca, používať citácie, máme len parafrázovať. Naša téma znela: Genetika a šľachtenie koní.