Prahnutie

|40.| Narodeninová oslava plná drámy

Prišli všetci. Naozaj sa tu zišli všetci moji známi. Neviem síce, prečo sa to konalo v našom byte, ktorý rozhodne nebol stavaný pre toľkých ľudí.

Bol tu Ben, ktorý na mňa okamžite vyskočil, akoby sme sa nevideli niekoľko rokov a nie pár hodín od svadby. Ale bola som vďačná, že ma mal tak veľmi rád. Pretože to bolo vzájomné.

Zachary sa na chvíľu vzdialil, takže mi pustil ruku. Všimla som si, že šiel do svojej izby, odkiaľ som počula vrčanie. Jasné, veď tam schoval Jamieho, Sammyho a dokonca aj Avu. Ostatné zvieratá zostali na klinike, myslím, že tam boli nejaké mačky a králiky. Nech som mala akúkoľvek chuť privítať Avu, nemala som šancu dostať sa preč od toľkých ľudí.

Potom ma objal otec, aj keď mi už predtým gratuloval. Bola tam aj jeho nová manželka, jej dcéra a jej priateľ Adam. Všetci mi gratulovali, podávali mi darčekové taštičky a mne bolo až trápne z toľkej pozornosti.

Ďalej som videla Scotta a Hannu, ktorí mi podali ručne zabalený darček. Podľa balenia som hádala, že to bola Scottova práca. Olivia ma vrúcne objala a popravde som ani nečakala, že ju tu uvidím. Podala mi misku, v ktorej bol navôkol voňajúci koláč. Potom sa na mňa doslova vrhla Naomi, rovnako nadšená ako Benjamin. A ja som sa tešila, že tu bola. Podala mi darček, ktorý som položila na tú hromadu ďalších. Bola som šťastná, že som mala okolo seba takých ľudí.

Zachary vyšiel, až keď upokojil štekajúce psy. Prezliekol si tmavomodré tričko, ktoré mu viac zvýrazňovalo oči, pretože sa v aute sťažoval, aký bol spotený. Ale musela som uznať, že dnes bolo prehnané teplo a navyše sme strávili dlhý čas v obchode, kde sme sa správali ako škôlkari.

,,Ďakujem, že ste to s Benom naplánovali," povedala som mu, akonáhle ma objal okolo pása.

,,Ešte mám pre teba jedno prekvapenie," vyhlásil blízko môjho ucha. Príjemne ma striaslo. Naklonil sa, aby sa dostal k mojim perám.

Odrazu sa dvere na byte otvorili, dnu vošlo blonďavé tornádo, alebo ako by som ju ja nazvala – diabol.

,,Mrkvové dievča!" výskala, na čo sa všetci začali smiať.

Sakra, úplne som zabudla na tú otrasnú prezývku.

,,Ahoj, Milly," slušne som ju pozdravila, stále v náručí jej brata.

Zachary ju objal, keď sa pri nás zastavila a niečo jej pošepol do ucha. Ona sa len zasmiala a okamžite mi podala ruku. Začala recitovať nejakú básničku a ja som sa len usmievala.

,,Poď sa zoznámiť s mojimi rodičmi," navrhol.

Lenže ja som vtedy skamenela.

,,Čo keď sa im nebudem páčiť?"

Pokrútil hlavou, akoby to bolo nemožné.

,,Mami, oci, toto je Peyton, moja priateľka," predstavil nás, keď sme pri nich zastali.

Obaja na mňa sklopili zrak, až som chcela zmiznúť. Bolo vidieť, že bol ich syn. Úplne sa na nich podobal. Po mame mal prenikavé modré oči, po otcovi plné pery.

,,Teší ma," napokon sa spamätal jeho otec, ktorý mi podal ruku.

S napätím som ju prijala a potriasla. Mal naozaj pevný stisk. Jeho mama ma stále skúmala. Netušila som, že som nejaký exponát v múzeu.

,,Zlato, rozprávajte sa, ja idem zatiaľ baviť hostí," oznámil Zachary a pustil ma.

Zrazu som sa cítila taká maličká a nechránená.

,,Koľko máš rokov?" prísnym hlasom sa spýtala jeho mama.

,,Práve dvadsaťjeden," otočila som sa a ukázala naokolo na všadeprítomné balóny.