Prahnutie

|31.| V posteli s najlepším kamarátom a anonym

,,Dopekla, Ben, máš hrozne ťažkú nohu!" skríkla som nahlas.

Ešte som nemala poriadne rozlepené oči, ale cítila som veľkú bolesť a nedokázala som sa ani pohnúť. Môj kamarát niečo zamumlal, že som mu rozumela asi tak veľké nič.

,,Čo?" skúsila som to znova.

,,Hovorím, že buď takto zrána tichšie, kvetinka!" zvolal aj on a pritlačil si svoju ťažkú nohu na moju.

,,Ak sa nepohneš do troch sekúnd, skončíš ušteklený na smrť," povedala som rozhodne.

Pretrela som si viečka a zažmúrila do tmavej izby. Začala som rátať od jedna, aby si uvedomil, že som to myslela vážne. Keď som vyslovila číslo dva, Benjamin neochotne posunul svoju nohu, a tak ma oslobodil. Konečne som sa mohla postaviť a po špičkách prejsť na toaletu. V hlave mi trešťalo a prisahala by som, že mi tam niekto robil koncert.

Prečo som zasa pila?

Odtackala som sa naspäť do postele, kde sa už rozvaľoval Ben v celej svojej opitosti.

,,Posuň sa," zašomrala som, keď som si ľahla na jeho hruď, ale ním ani nehlo.

Mňa to netrápilo, len som sa schúlila a zatvorila oči, aby som sa ponorila do vytúženého spánku.

⚕️⚕️⚕️

Táto situácia nebola vôbec vtipná, ak sa zopakovala. Chcela som sa ponaťahovať, lenže zasa ma môj najlepší priateľ privalil. Mala som radosť, aj som zabudla, ako mi chýbali naše spoločné prespávačky.

,,Ben, vypadni," vyriekla som ospalo a zívla som.

,,To je moja izba," protestoval aj tak, ale otočil sa na druhú stranu.

Pokúsila som sa znova zatvoriť oči a zaspať, ale už sa mi nedalo. Cítila som v sebe ešte pozostatky alkoholu, ale nebolo mi už nejako extra zle, takže to bolo dobré znamenie.

Chytila som telefón, aby som si skontrolovala správy a zisťovala, či ma niekto nezháňal. Opätovne som zívala a ešte rozospato žmúrila na obrazovku.

Mala som tam zo včera otvorenú správu. Naozaj divné. Ale keď som pozrela na číslo, vedela som, prečo som neodpovedala.

Neznáme.

Myslela som, že sa niekto pomýlil, ale aj tak som nakoniec napísala jednu stručnú otázku.

Poznáme sa?

Klikla som na odoslať a zvalila sa vedľa Bena.

,,Ben?" šepla som do ticha.

Ten sa prevalil a niečo povedal. Nerozumela som mu.

,,Ben?" zopakovala som a štuchla doňho.

,,Čo chceš?"

Obozretne otvoril najprv jedno oko a potom aj druhé. Nevinne som ho objala.

,,Zavezieš ma do bytu?" požiadala som ho a stále sa usmievala.

,,Mám v sebe ešte alkohol," namietol.

Toto som mu nemohla vyvrátiť, pretože to bolo pravda a sama som na to zabudla.

,,Nevieš, či je tu Scott?"

,,Je, ale má tu Hannu," zamyslel sa.

Pretieral si oči, a keď bol hotový, škaredo na mňa pozrel.

,,Potrebujem ísť už preč, je toľko vecí, ktoré musím vybaviť," vysvetlila som na svoju obranu.

,,Ach, keď si to ty, idem ich zobudiť," postavil sa a obul si papuče uložené pri posteli.