Wicked

Kapitola IV.

Hoci sa Christine spočiatku obávala, že ju všetci budú považovať za čarodejnicu, zdalo sa, že o tom tušila iba Amber. Dokonca to po ich krátkom rozhovore držala v tajnosti, čo ju presvedčilo, že ani na tomto mieste nie sú ľudia až tak spokojní s čarodejnicami.

No kým vo veľkomeste takéto niečo považovali možno na excentrickosť alebo iba hobby, ľudia v tomto meste tomu naozaj verili. Christine sa im nečudovala. Celé toto miesto bolo presýtené zvláštnou atmosférou, ktorá vás donútila myslieť si, že mágia skutočne existuje, hoci ste predtým vôbec na také niečo nemuseli veriť.

„No a teraz budeme mať hodinu literatúry," pokračovala Amber vo svojom celodňovom monológu. „Učí to tu snáď najsexi chalan z celého mesta. Gabriel Bowman."

Christine nadvihla obočie.

„Nepochádza odtiaľto," dodala Amber, akoby sa tým malo všetko vysvetliť.

No keď sa dvere otvorili a dnu vstúpil mladý muž, Christine jej musela dať za pravdu. Musel tu byť zrejme iba na praxi, pochybovala, že by mal už vyštudovanú výšku, bol príliš mladý. A ako povedala Amber, bolo na ňom vidieť, že nie je odtiaľto. V prvom rade, mal normálne oblečenie a účes. A kým väčšina obyvateľov tohto mesta zízala a chodila zhrbená, on kráčal vystretý s hlavou nahor.

Amber vydýchla a Christine sa k nej otočila.

„Tebe sa páči," podpichla ju.

„Prečo nie?" začervenala sa Amber. „Povedala som ti, je to jediný schopný chlap z celého mesta. Vieš, čo sa o ňom hovorí?"

„Nie," Christine pobavene nadvihla obočie.

„Že má meno anjela, ale srdce diabla. Nemiloval poriadne ani jedno dievča, s ktorým chodil a každému zlomil srdce."

„Čiže playboy," skonštatovala Chris.

„Nie, takto to nie je," opravovala ju ihneď Amber. „Mnoho báb odtiaľto by s ním chcelo chodiť, ale on takmer každú jednu odmietol. A ak aj chcel byť milý a s niektorou to skúsil, po čase sa aj tak rozišli, pretože sa nedokázal zamilovať."

Christine cítila v tomto príbehu rozprávku. Amber verila, že ona bude tou, ktorá skutočne roztopí jeho ľadové srdce.

„A kedy ho pozveš na rande?" opýtala sa jej.

„Žartuješ?" spískla Amber a schovala svoje líca v dlaniach. „To by som najprv musela zistiť, ako sa zbavím svojich pieh a budem sa musieť prestať vyhadzovať na tvári."

Christine sa zasmiala na jej poznámke a otočila sa dopredu.

Vtedy sa jej pohľad s Gabrielom na sekundu spojil. Jeho čierne hlboké oči sa na ňu upierali a jej po chrbte prešiel mráz. Všetky chĺpky na zátylku sa jej postavili, po rukách jej naskákali zimomriavky.

Ak aj Amber možno uhádla, že je čarodejnica, možno to iba tipla. Ale tento muž sa na ňu iba pozrel a vedel to. Rovnako tak, ako to o ňom vedela i ona. Hoci na jeho tele nevidela žiadne skryté symboly, či amulety, cítila z jeho bytosti neskrývanú silu. Bol čarodejník a bol to poriadne mocný čarodejník.

Od nervozity si oblizla pery a hoci jej bytosť túžobne chcela uhnúť pohľadom, nemohla to urobiť. Nesmie mu ukázať, že je z neho tak troška vystrašená. I ona je čarodejnica a nenechá sa ním zastrašiť. Koniec koncov, čarodejníctvo bolo odjakživa ženským remeslom.

Pousmial sa na ňu a potom sa odvrátil. Jeho lišiacky „viem o tebe všetko" úsmev jej rozochvel kolená.

„Bože, ten úsmev," počula vedľa seba Amber lapať po dychu. „Zabila by som pre taký úsmev."

„Prestaň tárať," štuchla do nej lakťom.

Oprela sa na stoličku, srdce jej búšilo v hrudníku a ona sa snažila upokojiť skôr, než si Amber niečo všimne. Ich vzájomný pohľad trval iba sekundu a ona mala pocit, akoby ju vytrhol z jej miesta, požul svojou energiou a vyvrhol naspäť na stoličku.

Ak bol skutočne taký dobrý čarodejník, ako si myslela, prišiel sem kvôli niečomu. Možno tiež vycítil, čo je toto za miesto.

A možno bude mať odpovede.