Wicked

Kapitola XXV.

„Ako si k nej prišla?" opýtala sa jej mama.

Hlas mala vysoký a Amber z jej tónu vycítila hystériu. Takú ju ešte nikdy nepočula. Jej mama bola vždy pokojná, nech sa dialo čokoľvek. No teraz boli jej oči plné paniky.

Amber sa natiahla, aby siahla do vrecka na svojich rifľových šortkách a potom z nich vytiahla tarotovú kartu. Podala ju svojej mame a ona si ju prezrela. Oči sa jej rozšírili hrôzou.

„Otec..."

Dedo sa zdvihol z lavice a potom s pomocou svojej paličky prekrivkal k nim doprostred kuchyne. Keď si všimol jej kľúčovú dierku na koži, rozšírili sa mu zrenice. Pozrel na kartu, ktorú mama držala v rukách a prehrabol si riedke šedivejúce vlasy.

„Ale Chris," povedal. „Myslel som si, že sme sa jej zbavili na dobro."

„Myslela som si, že Amber nikdy nezdedí naše schopnosti. Bola normálna, keď bola malá. Myslela som, že sme sa vzdali nášho dedičstva."

„Zjavne sa nestratilo, ako sme si mysleli."

Amber prestala plakať, namiesto smútku a strachu teraz jej vnútro zachvátil hnev. Oni dvaja pred ňou niečo tajili a vďaka tomu ju prenasledovala šialená zombie-žena, ktorá má nevybavené účty s jej mamou.

„Môžete mi vysvetliť, o čo tu vlastne ide?" opýtala sa.

Zvýšila hlas bez toho, aby si to uvedomila.

„Môžeme," povedala jej mama vážne. „Ale bude to znieť totálne šialene."

„Asi nie až tak ako to, čo sa mi dnes prihodilo."

„Povedz nám o tom, Amber. Potrebujeme to počuť, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo," hovoril dedo.

Kým ju mama usádzala na lavicu, on dal zovrieť vodu do kanvice. Hrkotal šálkami a potom vytiahol akési bylinky, ktoré jej namrvil do šálky. Potom ich zalial horúcou vodou a dokrivkal so šálkou k nim. Postavil ju pred Amber a ona ju oblapila rukami. Zohrievala si o ňu dlane, no aj tak mala pocit, že chlad v jej vnútri nedokáže rozpustiť.

„Tak, čo sa teda stalo?" pobádala ju mama.

Amber sa nadýchla a potom si predstavila všetky tie čudné veci, ktoré sa jej počas posledných dní stali. Keby to povedala niekomu normálnemu, myslel by si, že má halucinácie, že by sa mala ísť dať liečiť. No jej mama so starým otcom počúvali vážne všetko, čo im vyrozprávala.

Keď konečne dorozprávala, bola rada, že má tieto odporné tajomstvá vonku, no aj napriek tomu ju neprešiel strach. Ničomu nerozumela. Toto mesto bolo prekliate. U nich doma sa jej takéto niečo nikdy nestalo. Na tomto mieste boli duchovia a prízraky omnoho reálnejšie, než by si bola pomyslela.

„Môžete mi povedať, čo sa to deje?" spýtala sa.

Mama si vzdychla. Pretrela si oči a potom sklonila hlavu. Bolo to, akoby sa neodvážila pozrieť vlastnej dcére do očí.

„Začalo sa to dávno, Amber, neviem ani len kde začať."

„Nechodíš sem často a keďže sme si doteraz mysleli, že si žiadne schopnosti nezdedila, nevideli sme dôvod zaťažovať ťa našou minulosťou," zapojil sa do rozhovoru starý otec. Ruky mal vyložené na paličke a očami sledoval svoje kĺby. „Naša história sa začala pred stáročiami, keď sa prvá žena v našom rode začala venovať čarodejníctvu."

Amber sa prudko nadýchla, očakávala, že to bol nejaký žart, no keď videla, ako vážne sa obaja tvária, zahryzla si do jazyka a zadržala smiech.