Wicked

Kapitola XIII.

Christine chcela vykríknuť, ale bola tak vydesená, až skamenela namieste. No dievča sa pred jej očami rozpadlo na vodu a na podlahu v kúpeľni dopadol špľachot čiernej špinavej tekutiny, hustejšej, než by ste očakávali.

Christine sa mykla, keď uvidela, ako sa ťahavá lepkavá kaluž zakrádala k jej chodidlám a pri cúvaní treskla bokom do starého umývadla. Studený špinavý porcelán ju vyľakal a ona vykríkla.

Žiarovka nad jej hlavou zablikala a potom zhasla. Christine sa chytila za nos, vôkol seba totiž zacítila neznesiteľný smrad starej vody, akoby tu mala veľké akvárium, v ktorom roky nevymenila vodu.

Hneď nato ale začula kroky a dvere na kúpeľni zavŕzgali. Žiarovka sa rozsvietila sterilným studeným svetlom a ona zazrela vo dverách otcovu tvár.

„Christine, čo tu robíš?"

„Nič," odvetila vyhýbavo.

Hľadel sa na ňu a videl, že čosi nie je v poriadku. Možno videl vydesený výraz v jej očiach, alebo to možno vycítil.

„Čo tu bolo?" opýtal sa jej.

„Nič," odpovedala. „Len nejaký prízrak."

Tak trocha ju upokojovalo, že mohla otcovi povedať pravdu bez toho, aby ju mal za psychopata, ktorý vidí halucinácie. Povedať to ostatným rodičom v dnešnej dobe by znamenalo jednosmerný lístok do blázinca.

„Aký prízrak?"

„Nejakého dievčaťa. Utopilo sa v močarisku za domom."

Otec sa zamračil: „Ako sa sem dostalo niečo také, keď vkuse páliš tie svoje sviečky a robíš debilné ochranné rituály?"

Mykla plecami. Možno sa nevyznal do mágie, ale v tomto mal pravdu. Bolo jasné, že to dievča nie je nejakou nevinnou túlavou dušou. No ona bola presvedčená, že sa tu objavila preto, lebo ju už raz varovala. A ona to teraz spackala. Bozkávala sa s Gabrielom. Podľahla diablovi.

„Čo to máš na krku?"

Dúfala, že nie modrinu. Dlaňou rozpačito schovala svoju pokožku na krku, no otec k nej priskočil a strhol jej ruku z hrdla. Hoci znamenie pred jej očami pomaličky zmizlo, stále ho tam cítila. Bude ho otec vidieť? Čo je horšie? Keď vám nájde otec na krku nejaký magický symbol alebo cucflek?

„Čo je to za symbol?" spýtal sa.

Došľaka.

„Neviem."

„Christine..."

Jeho hlas nabral nebezpečný hrdelný podtón. Taký ešte u svojho vlastného otca nepočula a tobôž nie, aby ho používal na ňu.

„Ja neviem," zašepkala.

Zazrela ako mu vyletela ruka a keď pristála na jej líci, zatackala sa. Šmyklo sa jej na mokrej podlahe a keď sa zachytila umývadla, strhla ho so sebou na zem. Starý porcelán sa po kontakte s tvrdou podlahou roztrieskal na kusy. Rachot to narobilo taký, že by to prebudilo polku obyvateľov Crowfallu.

„Povedal som ti, aby si dala takým veciam pokoj!" vyštekol na ňu otec.

Náhle kroky po vŕzgajúcej podlahe ho umlčali. Do malej kúpeľničky vbehla matka.

„Čo to tu vy dvaja stvárate?" opýtala sa. „Sú tri hodiny ráno!"

„Nestaraj sa do toho," odvrkol jej.

„Prosím?"

Hysterický tón v hlase jej matky pílil uši. Posledné, čo chcela, bolo, aby sa do toho všetkého zamiešala i ona.