Po smrti starej matky sa Christine ocitá v spustnutom mestečku zvanom Crowfall, ktorému na jeho zašlú slávu zostali už iba spomienky. Kým jej rodičia vybavujú pohreb a čakajú na rozsudok testamentu, chápe, že jej osud je už aj tak dávno spečatený. R...
„A potom, potom sme išli do kina. Popravde, ani si poriadne nepamätám, o čom vlastne ten film bol, viem len, že sme v kine boli totálne sami. Chápeš? Je tu málo ľudí, starí do kina nechodia a tí mladší si ich radšej stiahnu na internete zadarmo, takže sme tam vošli a sedeli sme úplne vzadu a pred nami iba prázdne sedadlá."
Christine vzdychla a bezmyšlienkovito čmárala po papieri. Amber medzitým nechávala plynúť svoje pocity a zážitky z piatkového rande.
„A potom som sa k nemu naklonila, pozrela sa na neho a on ma pobozkal."
Amber sa rozchichotala ako šialená a potom si dlaňami prikryla ústa, akoby práve prezradila to najhoršie tajomstvo svojho života.
Hoci Christine mala obavy, pri pohľade na žiariacu Amber nedokázala skryť úsmev. Možno Gabriel nebude taký nebezpečný a zlý, ako sa obávala. Možno bola iba paranoidná a atmosféra mesta jej začala liezť na mozog.
Amber by rada rozprávala ďalej, no do triedy vošiel Gabriel Bowman a ona zapišťala ako myš. Schovala sa za učebnicu a počas vyučovacej hodiny viac nepovedala ako slovo.
Christine na neho pozrela a pochopila, že hoci Amber je z ich spoločného rande celá rozhádzaná, on sa tváril, akoby sa ho to netýkalo. Rozprával o látke, ktorú mali dnes prebrať a raz za čas jeho oči spočinuli na Christine. Nebolo na tom však nič nezvyčajné a jeho pohľad sa vždy po chvíľke pristavil aj na Amber a ďalších študentoch.
Christine premýšľala nad svojim snom a výkladom kariet. Začínala byť z tých pocitov zmätená. Ešte nikdy necítila vo svojom vnútri takú rozpoltenosť a ešte nikdy sa jej nestali také veci ako tu. Na tomto mieste mágia akoby bola priam hmatateľná, až bolo neuveriteľné, ako si mohli ostatní obyvatelia mestečka pokojne nažívať bez toho, aby si to vôbec všimli.
Nervózne si prekrížila nohy a omylom kopla do svojho batohu. Prevrátil sa a balíček kariet od starej mamy, ktorý teraz nosila všade so sebou, jej vypadol na zem.
Avšak mala šťastie, práve zazvonilo na koniec hodiny a väčšina študentov vybehla na prestávku. Amber si pchala zošity do tašky a nič si nevšimla. Christine zhrabla balíček kariet a chcela ho ukryť znova vo svojom čiernom batohu, keď zazrela, ako dlhé štíhle prsty ozdobené niekoľkými prsteňmi oblapili krabičku.
„Ale, ale, slečna Blakeová."
Keď vyslovil jej meno, po chrbte jej prebehli zimomriavky. S odporom v ústach zistila, že to ale nebolo od strachu, či iných nepríjemných pocitov. Namiesto toho pripomínali mravenčenie, akoby slabý elektrický prúd, ktorý prešiel jej telom. Zachvela sa a zdvihla hlavu.
Gabriel Bowman držal jej balíček kariet v ruke a na perách mu pohrával úsmev. Provokačný, hriešny. Amber po nich skákala očami a nevedela, či má zasiahnuť a niečo povedať, alebo jej konexie z piatku nebudú mať vôbec žiadny účinok.
„Takéto veci do školy nepatria a ja ich, bohužiaľ, budem musieť skonfiškovať."
Bastard.
„Takže sa po ne zastavíte po škole u mňa v kabinete."
Christine zúfalo pozrela na Amber, no tá ju nevnímala. Očami hltala svojho idola a takmer zabúdala dýchať.
„Dobre," odvrkla Christine.
„Dobre, pán Bowman," zdôraznil.
„Pán Bowman," zatrilkovala.
„Takže teraz ma neznáša?" opýtala sa Christine, keď konečne odišiel z triedy a nechal ich tam úplne samé.
Amber sa zatvárila previnilo a potom začala predstierať, že si pripravuje učebnice a zošity na ďalšiu hodinu.
„Amber?"
„Nehnevaj sa," povedala rýchlo a pozrela na Christine. „Zmienila som sa mu o tom, že si mi pred rande vykladala karty. A že sa ti niečo nezdalo, hoci boli pozitívne."
Ach, keby len vedela...
„Zaujalo ho to. Myslela som si, že ma vysmeje. Že som malá, keď verím na také veci. Ale v tomto mestečku na také niečo verí každý. Skrátka tým žijeme."
„Rozumiem," odvetila Christine.
„Prepáč, mrzí ma to."
„Nie, neurobila si nič zlé," zaklamala jej.
Amber začala niečo ďalej rapotať, ale Christine ju už nedokázala počúvať. Jej myseľ bola príliš rozbehnutá nato, aby sa teraz zastavila. Bowman zobral jej karty. Načo mu sú, čo chce s nimi robiť? A prečo ju zavolal do kabinetu po škole, namiesto toho, aby ich skrátka vyhodil alebo ich skonfiškoval natrvalo?
Christine mala nepekné tušenie, že to urobil lenpreto, aby sa s ňou mohol stretnúť.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
