Po smrti starej matky sa Christine ocitá v spustnutom mestečku zvanom Crowfall, ktorému na jeho zašlú slávu zostali už iba spomienky. Kým jej rodičia vybavujú pohreb a čakajú na rozsudok testamentu, chápe, že jej osud je už aj tak dávno spečatený. R...
Vitajte! Ak ste sa dostali aj sem, znamená to, že ste spolu so mnou úspešne absolvovali tohtoročnú výzvu projektu NaNoWriMo. Gratulujem a ďakujem zároveň, pretože tento príbeh bol... katastrofa... 😊 A zároveň vás upozorňujem, že tentoraz bude nasledovať snáď najdlhší doslov v mojej Wattpad histórii, takže ak vás nezaujíma, ako som si počínala pri písaní tohto príbehu, spokojne môžete tento článok preskočiť. :D
Som rada, že ste si prečítali tento príbeh, no nemôžem povedať, že som rada, akým spôsobom sa vyvíjal počas tohto mesiaca. Tento príbeh nebol mojim prvým projektom NaNoWriMo a predsa som s ním mala tohto roku asi najviac problémov, ktoré vyskočili hneď na začiatku a držali sa ma počas celého mesiaca. Skrátka, bol to veľmi náročný mesiac. :D
Už hneď na začiatku zato mohol tento nápad, ktorý sa až príliš podobal môjmu predchádzajúcemu príbehu Prekliata, čo ma neskutočne deptalo a bol aj dosť podobný príbehu Lovkyňa temnoty, ktorý som písala v rámci tohto projektu minulý rok, hoci som ho nikde nepublikovala. (Aj keď som totiž na ňom napísala viac ako 50 000 slov, príbeh stále nie je ukončený.)
Pôvodne mal byť príbeh čisto iba o tom, ako sa kamarátka hlavnej hrdinky postupne zmení na monštrum (nejaké, stále som nevedela, aké) natoľko, až ju nebude spoznávať a stane sa jej skutočnou nepriateľkou. Potom som si lámala hlavu nad obálkou a keď som nevedela nájsť žiadny obrázok, ktorý by za niečo stál, prišla inšpiratívna fotografia, ktorá zmenila aj smer príbehu. Tiež som sa chcela hrať s nápadom muža, ktorý bude hlavnú hrdinku presviedčať na zlo ako diabol, ale... nevydalo. :D
Chvíľku som premýšľala nad tým, že tento príbeh zapojím do svojej série Occult, no to by bolo príliš podobné s mojim nepublikovaným príbehom Lovkyňa temnoty. (Áno, v tomto príbehu sa dozviete, ako pokračuje život Luciusa po Nadpozemskej vášni.) A keďže sa mi potom nepáčilo, akým smerom sa príbeh vyvíjal a stále si myslím, že na tomto profile dlho nevydrží (už počas projektu NaNo som mala čo robiť, aby som príbeh nezmazala a nevykašľala sa nato úplne), rozhodla som sa, že ho nebudem prepájať s ostatnými príbehmi, to by bola príliš veľká škoda. A tam šla znova moja inšpirácia...
Ďalším problémom bolo, že príbeh som ukončila relatívne skoro a potom som netušila, čo ďalšie mám písať. Nechcela som do tohto projektu potom narýchlo vymýšľať nový príbeh a netušila som, čo spravím. Potom som prišla s nápadom, že urobím pokračovanie príbehu o niekoľko rokov neskôr. Spočiatku to vyzerá super, hlavne keď si čítate scénu o tom, ako sa Amber znova prebrala a zmenila na beštiu, no v konečnom dôsledku pohyb príbehu týmto smerom bola ešte väčšia katastrofa, než doteraz. Keď si totiž príbeh prečítate celý, tak zistíte, že sú to dva takmer identické príbehy v jednom. Hrôza!!
A potom, tesne pred dopísaním tohto príbehu, kedy som ešte okolo jedenástej v noci rýchlo dopisovala počty slov, aby som to vôbec vlastne tento rok všimla (posledný týždeň som fakt nemala náladu), som pokračovala v sypaní jednej kapitoly za druhou a príbeh mi došiel ešte skôr, ako som stihla dopísať spomenutú hranicu čarovných 50 000 slov. :D Tak som musela do príbehu ešte nasilu vtesnať tú „úžasnú" kapitolu o čistení svätyne a nakoniec som to zaklincovala ešte epilógom, ktorý som tam určite chcela mať, to som vedela už dávno, no aj tak to vypálilo akosi zvláštne. :D Nevadí.
Tak ako i dej príbehu, i samotné písanie mi išlo tento rok omnoho ťažšie. Ako ste si mohli všimnúť pri mojej štatistike, v tomto mesiaci bolo skutočne mnoho dní, kedy som si jednoducho povedala, že hoci mám na písanie čas, nechcem sa v ten deň venovať písaniu. Bolo potom náročné dobiehať zameškané slová, no nikdy som nebola úplne pozadu, až dokiaľ neprešiel posledný týždeň.
No kým NaNoWriMo je hlavne o tom, aby ste si vytvorili počas tohto mesiaca okno a priestor na písanie, ja po pár rokoch som už vedela, že si ten priestor vytvoriť viem, problémom však bolo, že som to nechcela. Príbeh sa mal spočiatku vyvíjať úplne iným smerom a nakoľko sa mi vôbec nepáčilo, ako to šlo, stratila som motiváciu k písaniu.
Skrátka, je čas asi zalomiť s projektami ako je Camp NaNoWriMo a sústrediť sa iba na oficiálne NaNo, ktoré bude v novembri. :D Dúfam, že ďalší rok budem mať omnoho lepšie nápady.
Vďaka, že ste to tu so mnou vydržali až do samého konca.
Dani 😊
30. 11. 2018
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
