Wicked

Kapitola XXIV.

Na Amberinu veľkú neradosť sa jej mama rozhodla, že u dedka zostanú počas tohto leta dlhšie. Otec sa vrátil naspäť a nakoľko si zobral aj svoje auto, uviazla v tomto strašnom mestečku. Nikto sa jej nepýtal, či sa nechcela vrátiť domov, akoby nemala vlastný rozum.

Zazívala a potom sa vykrútila do strany, v stavcoch jej zaprašťalo.

Druhý deň v Crowfalle bol poriadne nudný. Mala síce vo svojom mobile internet, no po niekoľkých hodinách strávených v posteli so smartfónom si uvedomila, že ju začína bolieť chrbát. Skrátka, bol čas nájsť si nejakú ďalšiu zábavku. Ako sa ale zabaviť v mestečku, kde nikoho nepoznáte a kde vôbec nič nie je?

Amber sa potrebovala chytiť jednej jedinej zaujímavej veci, ktorá by ju vytrhla z nudy. Rozhodla sa vyjsť von z domu a skúsiť nájsť aspoň jedinú vec, ktorá by sa jej v tomto meste mohla pozdávať. Zdalo sa to však ako celkom neuskutočniteľná úloha.

Všetko v tomto meste bolo staré a ošarpané, ľudia v tomto horúcom letnom vzduchu boli pozaliezaný vo vnútri. Decká nemali žiadne miesto, kde by trávili svoje letné prázdniny a tak im neostávalo nič iné, iba sedieť na verande v tieni domu a skúsiť sa zabaviť čítaním kníh alebo pozeraním seriálov. Pokrytie internetu tu však bolo biedne a Amber si bola istá, že im to dlho nevydrží.

Kráčať v tej horúčave nebolo bohviečo, no len čo zišla z kopca a vošla do centra mestečka, objavila pár obchodov a reštaurácií. Nazrela dnu cez výklad, no vyzeralo rovnako zúfalo i vo vnútri. Aj napriek tomu si ale povedala, že skúsi, či tu niekde nebudú mať ovocný zmrzlinový pohár a vošla do jedného z bistier.

Bola to jediná reštaurácia, ktorá bola otvorená dlho do noci a podávala takmer všetko možné od mastných praženíc po večerné steaky. O ich kvalite silno pochybovala, no prišla sem dnes na zmrzlinu. Dúfala, že z nej nedostane salmonelu.

Keď sa usadila za voľnú lavicu, ktorých tam bolo neúrekom, zhrabla menu, ktoré bolo zasunuté v drevenom stojane, vedľa letáčikov so sezónnymi menu. Hľadala zmrzlinový pohár a potešila sa, keď ho tam našla.

Mobil vo vrecku jej zavrčal. Vzdychla a očami prebehla po SMS-ke. Jej kamarátka, s ktorou plánovala stráviť celé leto, zostala v meste u nich doma a ona tu namiesto toho sedela v dusnej reštaurácii a čakala, kedy sa sem konečne dotiahne servírka. Všetko z tohto by bola omnoho väčšia zábava, keby nebola úplne sama.

Kým sa nudila a očami skákala po tých pár návštevníkoch, ktorí tam sedeli, všimla si, že vzadu v poslednom boxe sedel akýsi párik. Vyzerali byť rovnako starí ako ona, možno bol medzi nimi rozdiel iba niekoľko rokov, sedeli oproti sebe a zhovárali sa.

Tvárou k nej sedel nejaký chalan, mal krátke vlasy, v strede dlhšie, ktoré si začesal do strany a mal na sebe obyčajné tričko a nohavice. Zrejme mu nebolo až tak teplo, hoci vonku boli horúčavy. No dievča, ktoré sedelo oproti nemu, vyzeralo byť rovnako zimomravé. Biele čipkované šaty boli síce tenké, no mali dlhé rukávy a kým sedela, padali jej až do polky lýtok.

Ten chlapec si ju všimol a ich pohľady sa stretli. Amber si uvedomila, že musí byť omnoho starší, predtým ju oklamalo jeho mladistvé oblečenie. No podľa tváre rozoznala, že musí mať po dvadsiatke, nepovažovala by ho za svojho spolužiačka.

Mal pekné tmavé oči a ona si uvedomila, že na neho zíza. Odvrátila tvár, no kútikom oka zazrela, ako sa uškrnul a potom čosi povedal dievčaťu sediacemu oproti. Kývla hlavou, dlhé čierne vlasy zafarbené tmavou farbou sa jej zavlnili. Amber si všimla, že navrchu jej hlavy mali svetlohnedý odtieň, no postupne tmavli. Zrejme boli kedysi čierne, no slnečné lúče vyťahali tmavú farbu do gaštanovej.